Barokový zámok z 18. storočia v Budapešti patrí k národným klenotom. Kedysi bola budova radnicou s krásnymi maľbami, luxusným nábytkom, sochami, nádvorím a vežou s hodinami. V súčasnosti táto budova patrí vzdelávacej nadácií Pada, ktorá plánuje založiť novú ekonomickú univerzitu. Pozadie nadácie je zvláštne, pretože budovu v hodnote 2,4 miliardy forintov (7,5 milióna eur) dostala ako darček od maďarskej centrálnej banky.

Celkovo založila národná banka v roku 2014 šesť takýchto nadácií – Pada, Padoc, Pads, Padi, Padma a Pageo. Preliala do nich finančné vklady v hodnote takmer jednej miliardy eur a majetok v hodnote vyše 22 miliónov eur, píše týždenník The Economist. Suma nie je zanedbateľná a predstavuje približne jedno percento HDP Maďarska.

Súd odkryl pochybné transakcie

Reálne hospodárenie nadácií sprevádzali od začiatku pochybnosti, na čo upozorňovali opoziční poslanci. Guvernér centrálnej banky György Matolcsy, ktorého do funkcie vymenoval pred troma rokmi premiér a kamarát Viktor Orbán, povedal, že nadácie sú súkromnými inštitúciami a nepodliehajú verejnej kontrole.

Lenže sa s V. Orbánom prerátali. Napriek tomu, že vládny Fidesz prakticky ovláda cez nasadených ľudí maďarský súdny systém, v apríli sa Najvyšší súd vzoprel a odmietol novelu informačného zákona, ktorý sa mal vzťahovať aj na nadácie. Inými slovami – aj keď nadácie šafária s verejnými peniazmi, novela by im umožňovala o finančných tokoch neinformovať verejnosť.

Súd tak donútil nadácie odkryť svoje finančné toky a ľudí z okolia guvernéra a premiéra, ktorí z transakcií ťažili. Zistilo sa, že nadácie pod náručou centrálnej banky väčšinu zo zverených peňazí investovali do štátnych dlhopisov. Zabili tak dve muchy jednou ranou – nákupom a následnými výnosmi sa starali o vlastnú obživu a zároveň skryte podporovali financovanie štátneho rozpočtu. Investovanie do vládnych obligácií je pritom v rozpore s pravidlami Európskej centrálnej banky. Tá ešte v marci maďarských kolegov varovala, aby svoje programy ukončili.

Turns out the level of corruption in Hungary is at Malaysian levels. Wow: https://t.co/fRDJtueslx

— Felix Salmon (@felixsalmon) May 23, 2016

Banka NHB

Obligácie nadácie kupovali od komerčných bánk. Jednou z nich bola aj NHB Novekedesi Hitel Bank. Ide o malú banku, ktorú vlastní medzi bankármi neznámy Tamás Szemerey. Ide pritom o bratranca guvernéra G. Matolcsyho, tvrdí agentúra Bloomberg. 

Banka získala len v roku 2014 od nadácií 80 miliónov eur. Väčšina z tejto sumy (64 miliónov eur) pochádzala z nadácie Pada. V nej je guvernér G. Matolcsy predsedom správnej rady. Nadáciu vedie Gabriella Szemereye, ktorá je manželkou šéfa NHB Bank. Členom správnej rade je aj Imre Réfy, ktorý je starostom v obci Balatonakarattya vedľa jazera Balaton a je rodinným priateľom guvernéra, keďže ich rodiny sa poznali niekoľko generácií.

Guvernér sa k škandálu nechcel vyjadriť, tvrdí, že ide len o politický útok, ktorý má za cieľ ho poškodiť. Premiér za guvernérom rovnako stojí a odvolá guvernéra až „naprší a uschne“. 

Pochybnosti vyvoláva aj fakt, že NHB Bank vlani financovala biznis guvernérovho syna Adama. Ten je konateľom spoločnosti Glamorous Kft., ktorá kúpila nábytkársku firmu Balaton Bútorgyár. Jeho firma zamestnáva desať ľudí a likvidné aktíva predstavovali v tom čase asi 77-tisíc forintov, teda 240 eur. Cez úver v spriaznenej NHB Bank tak syn guvernéra kúpil firmu, ktorá mala v tom čase aktíva v hodnote vyše milióna eur a zamestnávala vyše sto ľudí.    

Opozícia už pritlačila prokuratúru, aby sa na finančné toky centrálnej banky pozrela bližšie, pretože existujú pochybnosti zo sprenevery. Prokuratúra už naznačila, že v biznise národnej banky nevidí trestný čin. Nie je ani divu, pretože šéfom prokuratúry je Péter Polt, ktorý je manželom šéfky ľudských zdrojov v centrálnej banke Marianny Polt-Palásthyovej. 

Financovanie knihy

Centrálna banka financovala aj vydanie knihy Meniaci sa svet. Ide o nekritický až oslavný materiál, v ktorom sú opisované úspechy Maďarska v rokoch 2010 až 2013, ktoré zvíťazilo nad medzinárodnými finančnými inštitúciami.

Kniha v náklade 10-tisíc kusov je zbierkou oslavných ód, v ktorých sa spomína aj guvernér G. Matolcsy, ktorý bol v tom čase ministrom hospodárstva. Hoci nie je autorom knihy (autorkou je bývalá šéfka kabinetu z času, keď bol vo vláde), je spolu s kamarátom V. Orbánom jej hlavným hrdinom. 

Celá táto paráda aj s prekladmi do češtiny, rumunského, poľského a ukrajinského jazyka stála centrálnu banku 87 miliónov forintov, čo je pri dnešnom kurze 275-tisíc eur. Kniha spochybňuje neoliberálne vnímanie trhu (nadvláda trhu a trhových princípov), ktoré podľa autorky zlyhalo po roku 2008.

Centrálna banka zriadila nadácie predovšetkým na to, aby začala verejnosť a mladých ľudí učiť alternatívne ekonomické teórie, ktoré posilňujú vplyv štátu v ekonomike. Tento plán guvernér prezentoval ešte v auguste 2014. Dôvodom bolo, že „zastarané doktríny a chyby neoliberálnej ekonomickej školy aj naďalej dominujú na maďarských univerzitách v oblasti ekonómie a financií“. Podľa guvernéra je na čase ekonomické školstvo inšpirovať alternatívnymi modelmi.

Práve G. Matolcsymu sa pripisuje autorstvo neortodoxnej ekonomickej politiky, ktorá zahŕňa sporné sektorové dane v oblasti bankovníctva, energetiky a telekomunikácií. Bývalý minister komerčné banky rovnako prinútil, aby začali povinne vymieňať toxické hypotéky Maďarov, ktoré si zobrali v švajčiarskych frankov. Kríza raketovo posilnila bezpečný švajčiarsky frank a Maďari prestali zvládať splácať svoje hypotéky. 

Nadácia udelili granty na vydanie šesťdielnej heroickej histórie Maďarska. Kniha opisuje históriu krajiny a jej cieľom je „utvárať pohľad mladých ľudí na svet, aby posilnili svoje vlastenecké pocity ako opozíciu voči názorom o globalizovanom svete,“ opisuje sa v dokumentoch. Nenapísal ju žiaden historik, ale onkológ.

Ostatné zbytočné investície

Cez centrálnu banku sa financovali aj zbytočné „výskumné projekty“, na ktoré išli peniaze z bankových nadácií. Príklady za všetky: význam volieb v Tanzánii pre globálnu ekonomiku, výskumné cesty do Rwandy pre analýzu úlohy žien v tamojšej politike alebo vplyv maďarských krížových výprav na stredovekú Európu. 

Centrálna banka naliala cez rôzne granty a úvery od NHB Bank 1,6 milióna eur aj do mediálnej firmy New Wave Media, ktorú neoficiálne vlastní (rovnako ako banku) guvernérov bratranec T. Szemerey. 

Pod firmu patria dva spravodajské portály: vs.hu, ktorý začal fungovať v roku 2013 a nemal problém vládu kritizovať. Začiatkom roka firma kúpila aj portál origo.hu za 13,5 milióna eur od telco firmy Magyar Telekom. Z peňazí sa mali financovať články, ktoré považovala NHB Bank za dôležité. Server vyslal novinárov do Kene alebo Kalifornie a urobil najmenej desať videoreportáži. Okrem spoločnosti New Wave dostali granty od nadácií aj dve menšie spoločnosti: Echo TV a Business Radio. Televízia si grantami prilepšila o 22-tisíc eur, rádio o šesť tisíc eur.   

Balazs Weyer, ktorý pracoval v Origo.hu ako editor do roku 2011 a je zároveň predseda Fóra maďarských editorov, pre agentúru Reuters povedal, že v mediálnom priemysle rýchlosť expanzie skupiny New Wave bola až „veľmi nerealistická“ za bežných obchodných podmienok. Bez pomoci by to vraj nešlo. 

Spoločnosť New Wave mala blízko k vláde aj cez oficiálneho šéfa firmy Istvána Száraza. Ten bol blízkym priateľom syna guvernéra Adama a rovnako kamarátsky vzťah mal aj so synom šéfa NHB Bank T. Szemereya - Bertalanom. Majiteľom New Wave Media je mimochodom česká firma Bawaco Invest.  

Portál vs.hu je po zverejnení detailov o financovaní vážne ohrozený, pretože ho opustilo 12 novinárov vrátane šéfredaktora Olivéra Lebhardta.  

#Hungary Journalists resign over central bank funding https://t.co/etlRNtdnTe @IndexCensorship #ECPMF #mapmf pic.twitter.com/oBaOj7zFVd

— Sipos Zoltán (@SiposZoltan) May 20, 2016

Náboje proti imigrantom

Pred troma mesiacmi vyvolala centrálna banka pobúrenie, keď vypísala 100-tisíc eurový tender na nákup 12 kusov pištolí a 200-tisíc ostrých nábojov.

Guvernér centrálnej banky György Matolcsy rozhodnutie okomentoval tým, že posilnenie bezpečnosti si vyžiadali v dôsledku vzostupu „medzinárodných bezpečnostných rizík“ vrátane rizika bombových útokov a teroristických hrozieb, ktoré sú spájané s imigráciou. 

Šéf inštitúcie míňa aj na bezpečnosť: keďže mu nestačila polícia a štátna ochranka, ktorá chráni majetok centrálnej banky, založil vlastnú SBS službu MNB-Biztonsági Zrt. a o rok neskôr vznikla jej dcérska spoločnosť. Obe ochranky, ktoré zamestnávajú 150 bodyguardov stoja desaťtisíce eur.

Centrálna banka sa preslávila aj nápadom, ktorý je až smiešny. Vlani vedenie banky zakázalo svojim pracovníkom nosievať si do práce jedlo. Z kuchynky zmizli mikrovlnky a kávovary a do chladničiek si zamestnanci nemohli ukladať jedlo. Centrálna banka svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že chladničky a mikrovlnky spotrebúvajú energiu a činnosť kuchynky je tak pre banku príliš nákladná.  

Od banky dostali zamestnanci stravné lístky, ktoré platili len v bufetoch – každý zamestnanec dostal poukážky v hodnote 14-tisíc forintov. Keďže v centrálnej banke pracuje 1 200 zamestnancov, bufety si zarobil každý mesiac najmenej 17 miliónov forintov (55-tisíc eur). 

Šikana mala biznisové pozadie. Banka chcela dosiahnuť, aby bufety konečne zarábali. Šlo o ďalšiu z firiem, ktorú si centrálna banka po nástupe Gy. Matolcsyho zriadila. Podobne ako v prípade SBS firiem aj do vedenia firmy MNB Jóléti Kft, ktorej patria bufety, si dosadil spriaznených manažérov, ktorí sa na nízke platy nemôžu sťažovať.

Maďarská centrálna banka pod vedením Gy. Matolcsyho sa preslávila aj záľubou v kupovaní umeleckých diel. V lete minulého roka v rámci programu podpory umenia kúpila obraz za úctyhodné 4,5 miliardy forintov (14,5 milióna eur).

Obraz „Mária a dieťa so svätým Pavlom“ od talianskeho maliara Tiziana kúpila od neznámeho majiteľa. Obraz zo 16. storočia sa tak stal najhodnotnejším obrazom v súkromnej zbierke v Maďarsku.