Inak k firemným dlhopisom môže pristupovať skúsený investor, inak začiatočník, pre ktorého predstavujú väčšie riziko. Ak by mal byť konkrétny jeden druh korporátnych dlhopisov jedinou investíciou daného investora, je to obrovské riziko a nikto, kto investovaniu rozumie, takúto stratégiu odporúčať nebude. Prvým krokom môže byť investovanie napríklad do podielového fondu. V tomto prípade smeruje investícia do viacerých firiem naraz.
Základné pravidlo znie, že investičné portfólio musí byť diverzifikované. Ak konkrétny investor zaradí firemný dlhopis do bohato rozloženého portfólia investičných nástrojov, môže to byť dobrý krok.
Investícia musí byť tak akurát
Preto nie je možné povedať, aké množstvo majetku je optimálne investovať do korporátnych dlhopisov, záleží totiž od konkrétnych investorov. „Neexistuje univerzálna odpoveď. Môže to byť od nula do sto percent. Záleží na tom, o akom investorovi, o akých dlhopisoch a o akom portfóliu hovoríme,“ vysvetľuje Roman Vlček, predseda predstavenstva Slovenskej asociácie správcovských spoločností (SASS).
Chcete investovať do dlhopisov a nedopadnúť ako s Arcou? NBS radí, čo si treba zistiť
Sám by však svoje prostriedky investoval tak, že tridsať percent by smerovalo do akcií, tridsať percent do nehnuteľností, dvadsaťpäť percent do korporátnych dlhopisov, desať percent by držal vo forme hotovosti a päť percent by smerovalo do investičného zlata.
Naozaj platí, že pozícia každého investora je špecifická. „Každý korporátny dlhopis je jedinečný a nesie so sebou nielen očakávaný výnos, ale aj riziko, ktoré je pri každom dlhopise iné, dokonca ani dva dlhopisy toho istého emitenta nemusia niesť a spravidla ani nenesú pre investora rovnaké riziko. O dvoch rôznych emitentoch ani nehovoriac,“ upozorňuje Róbert Kopál, riaditeľ Asociácie obchodníkov s cennými papiermi (AOCP).
Relatívne horšie na tom môžu byť drobní investori, ktorí na trhu nemajú veľkú silu. Preto firemné dlhopisy majú aj odporcov. „Korporátny dlhopis so sebou nesie neúmerne vysoké riziko. Kým inštitucionálni investori vedia posúdiť mieru rizika a svoje investície si chránia záložnými právami, v prípade retailových investorov tomu tak nie je,“ hovorí Radoslav Valko, krajský riaditeľ a spolumajiteľ poradenskej spoločnosti Sophistic Pro finance.
Napriek tomu sa ani drobní investori korporátnym dlhopisom nevyhýbajú. Slovenskí investori mali na našom území ku koncu minulého investovaných približne 7,7 miliardy eur v podnikových dlhopisoch, z čoho 4,2 miliardy eur boli cenné papiere slovenských emitentov. Upozornil na to Vladimír Dvořáček, člen bankovej rady Národnej banky Slovenska. Z celkového balíka slovenské domácnosti, teda drobní investori, držia dlhopisy v hodnote troch miliárd eur. „Významnosť tohto čísla možno porovnať s investíciami v kolektívnom investovaní. Koncom minulého roka objem investícií v tomto sektore predstavoval približne desať miliárd eur,“ ilustruje situáciu V. Dvořáček.
Vyšší výnos
Záujem o korporátne dlhopisy zvyšuje aj to, že sa stále pohybujeme v prostredí mimoriadne nízkych úrokových sadzieb. „V súčasnosti sa výnosy štátnych dlhopisov nachádzajú na historických minimách, dokonca v záporných číslach. Majitelia mnohých štátnych dlhopisov dokonca platia za možnosť investovať do štátnych dlhopisov. Vtedy nachádzajú investori výnos v podnikovej sfére, pričom platí, čím vyššie riziko, tým vyšší výnos a opačne,“ poznamenal Andrej Rajčány, portfólio manažér spoločnosti Across Private Investments.
Práve podnikové dlhopisy sú relatívne rizikovejší, a tým pádom aj výnosnejší investičný nástroj. Firmy skutočne môžu byť schopné doručiť aj vyšší výnos, ak peniaze správne investujú a dokážu na výnos pre svojho veriteľa zarobiť. To je ale v súčasnej kríze spôsobenej pandémiou výrazne ťažšie.
Pandémia narúša kolobeh
Práve šírenie koronavírusu a hospodárske škody, ktoré prináša, sú šokom, ktorý narúša krehkú rovnováhu fungovania firemných cenných papierov. Mnohé firmy si, podobne ako štáty, musia na splatenie starých dlhov požičať, a to je napríklad počas pandémie omnoho ťažšie. Vo chvíli, keď si firma nemôže na trhu opäť požičať, môže sa stať, že nebude schopná dlhy načas splatiť.
Preto je dôležité sledovať aj to, ako veľmi je emitujúca firma zadlžená. „Medzi najdôležitejšie ukazovatele patrí pomer zadlženia. Je zásadný rozdiel v tom, ak korporátny dlhopis ponúka nová a neznáma eseročka so základným imaním a veľkou mierou zadlženia, alebo ide o dlhodobo profitabilnú spoločnosť s veľkým majetkom a malým dlhom,“ hovorí R. Valko.
Preto je relatívne bezpečnejší dlhopis, ktorý vydáva firma s dlhmi vo výške dvadsať percent majetku v porovnaní s firmou, ktorej zadlženie prevyšuje jej majetok. Práve preto by mal každý potenciálny investor všestranne preverovať kondíciu emitujúcej spoločnosti.
