Základným právnym predpisom upravujúcim právne vzťahy súvisiace so vznikom, zmenou a skončením štátnej služby, ako aj práva a povinnosti príslušníkov policajného zboru, je zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe“).
V zmysle príslušných ustanovení uvedeného zákona je policajtom fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere vo vzťahu k štátu a vykonáva štátnu službu v služobnom úrade. Základné práva a povinnosti policajta, a to aj vo vzťahu k výkonu inej zárobkovej činnosti, upravuje § 48 zákona o štátnej službe.
Čo nesmie policajt
V zmysle ustanovenia § 48, ods. 6 citovaného zákona – „policajt nesmie popri výkone funkcie policajta vykonávať žiadnu inú platenú funkciu, vykonávať podnikateľskú činnosť alebo inú zárobkovú činnosť a byť členom správnych alebo kontrolných orgánov právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť; to neplatí, ak policajt pri plnení služobných úloh vystupuje pod dočasnou alebo trvalou legendou alebo ak členstvo policajta v orgáne právnickej osoby vyplýva zo zákona. Policajt nesmie pri plnení služobných úloh pod dočasnou alebo trvalou legendou vstúpiť do služobného pomeru podľa tohto zákona k inému služobnému úradu alebo sa stať príslušníkom Vojenského spravodajstva podľa osobitného predpisu.“
Právnickými osobami, ktoré sú založené sa účelom realizácie podnikateľských aktivít, sú obchodné spoločnosti. Do skupiny obchodných spoločností patria:
- verejná obchodná spoločnosť,
- komanditná spoločnosť,
- spoločnosť s ručením obmedzeným,
- akciová spoločnosť.
Nakoľko všetky vyššie uvedené spoločnosti sú právnickými osobami, môžu robiť právne úkony – nadobúdať práva a brať na seba povinnosti – prostredníctvom tzv. štatutárnych orgánov, ktoré konajú v mene právnickej osoby. Štatutárne orgány sú určené v rámci zmluvy o zriadení právnickej osoby, v zakladacej listine alebo priamo v zákone.
V zmysle zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov orgánmi spoločnosti s ručením obmedzeným sú valné zhromaždenie ako najvyšší orgán spoločnosti, konatelia, ktorý sú štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným a prípadne dozorná rada, ak jej zriadenie určuje spoločenská zmluva.
Citované ustanovenie §48 ods. 6 zákona o štátnej službe vylučuje súbežný výkon štátnej služby policajta a inej platenej funkcie, podnikateľskej činnosti, ako aj členstva v správnych alebo kontrolných orgánov právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť.
Kde je vedľajší zárobok povolený
Zákon o štátnej službe však vymedzuje okruh činností, na ktoré sa nevzťahuje zákaz výkonu inej zárobkovej činnosti, a ktoré je oprávnený realizovať aj policajt v štátnej službe, a to napr. vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, publicistickú a literárnu činnosť, športovú alebo umeleckú činnosť, ako aj poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach na výkon osobnej asistencie podľa osobitného zákona, ktorým je zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnej pomoci“).
Zákon o sociálnej pomoci upravuje v rámci §58 podmienky poskytovania služieb osobnej asistencie – fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na osobnú asistenciu, možno poskytnúť peňažný príspevok na osobnú asistenciu – fyzická osoba, poskytujúca osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím musí mať vek 18 rokov a musí mať spôsobilosť na právne úkony.
Záver
Na základe vyššie citovaných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov možno vyvodiť záver, že zákon o štátnej službe zakazuje súčasný výkon štátnej služby a inej zárobkovej činnosti - a to nielen výkon inej platenej funkcie, podnikateľskej činnosti, ale aj účasť v právnických osobách vykonávajúcich podnikateľské aktivity - okrem tých výnimiek, ktoré sú explicitne uvedené v ustanovení § 48 zákona o štátnej službe.
Autor odpovede nepreberá zodpovednosť za správnosť a komplexnosť odpovede, keďže informácie o probléme sú obmedzené formuláciou otázky.