Preferencie strany zmrzli, a to jej predseda doslova hýri nápadmi. Posledný zverejnil na sneme strany. Podľa slov šéfa ide o víziu krajiny po roku 2020, s ktorou budú spokojní zamestnanci aj zamestnávatelia.

Trinásty plat pre všetkých zamestnancov

SNS od začiatku svojho vládnutia v tejto vláde vyhlasovala, že podporuje zlepšovanie podnikateľského prostredia. Postavila sa preto proti daňovej licencii, ktorá bola nevýhodná najmä pre malé firmy, a daňové licencie boli napokon zrušené. Strana pretlačila aj zvýšenie paušálnych výdavkov na 60 percent. Kým vlani bola suma paušálnych výdavkov maximálne 5 040 eur, v tomto roku si príjmy môžu ročne živnostníci znížiť o výdavky 20-tisíc eur.

A. Dankovi sa však potom prisnil sen o tom, že už v tomto volebnom období sa jeho strane podarí presadiť 13. plat pre všetkých zamestnancov. Štát na to vraj má a on to už má prepočítané. Celkom vážne o tom chce rokovať s koalíciou. Kto vie, či týmto zámerom potešil sponzorov svojej strany. Bez ohľadu na to má tento návrh viacero problémov a napokon ani nezapadá do rámca toho, čo táto strana dosiaľ presadzovala a aj presadila.

Teraz chce SNS z pozície politickej moci podnikateľom a firmám zamestnávajúcim pracovníkov prikázať, aby im začali vyplácať povinne 13. plat. Ktorému zamestnancovi by sa takéto opatrenie nepáčilo? Mnohí zamestnanci sa ku koncu roka tešia na vyššie výplatné pásky a SNS s tým počíta. Ľahko je však prikázať, keď to má platiť niekto druhý.

Jeden prikáže, druhý zaplatí

Aké sú teda predstavy šéfa SNS o tomto „sociálno-trhovom opatrení“, ktoré chce strana presadiť?

Trinásty a štrnásty plat treba podľa A. Danka chápať ako „systémovú dávku, ktorá bude zahŕňať odmeny, mala by byť systémovo zavedená 15. júna alebo 30. decembra. Samozrejme, témou diskusie bude aj oslobodenie daní na odvodoch pri vyplácaní 13. a 14. platu. Pokiaľ by sa urobil súčet odmien a urobí sa k tomu motivačný stimul, myslím si, že to uvíta aj veľa podnikateľov, ak to bude oslobodené od dane z príjmov v nejakej výške.“

Nevedno ako A. Danko vlastne myslel to „oslobodenie daní na odvodoch.“ Preložené do slovenskej reči to môže znamenať, že z 13. platu by sa neplatili odvody a ani daň. To by podľa všetkého mal byť ten motivačný stimul pre zamestnávateľov. Mnohé, najmä menšie firmy by to napriek tomu mohlo zlikvidovať.

Predsedu SNS asi nezaujíma, že táto odvodovo-daňová výnimka by narušila celý systém odmeňovania, okrem toho by znamenala aj výpadok pre daňovú správu a Sociálnu či zdravotnú poisťovňu.

Aj keby zamestnávatelia z 13. platu svojich zamestnancov neplatili odvody a daň, znamenalo by to pre nich nárast mzdových nákladov. Kým veľká a silná firma by to ustáť mohla, malí zamestnávatelia by museli urobiť protiopatrenia. Mzdový balík vo firmách sa totiž nedá nafúknuť tak ľahko, ako si to A. Danko predstavuje. Objem peňazí na mzdy si v každej normálnej firme plánujú.

Ako to teda vo firmách môže vyzerať po schválení 13. platu? Svojim zamestnancom firmy síce 13. plat dajú, ale aby dosiahli vyrovnané mzdové náklady, okresajú pohyblivé zložky mzdy, prípadne ich presunú do 13. platu. V budúcnosti to môže znamenať vo firmách spomalený rast miezd alebo firma v ďalšom období bude šetriť tak, že neprijme nových zamestnancov. Ďalšou možnosťou je, že prepustí tých, ktorých tak nevyhnutne nepotrebuje. A problém môžu mať najmä tí menej kvalifikovaní, ktorí vo firmách pracujú za najnižšie mzdy.

A štátni zamestnanci sú od macochy?

Štát by nemal prikazovať podnikateľom a firmám, ako majú zvyšovať platy, a politická strana by z toho nemala vytĺkať politický kapitál. Mal by najmä dodržiavať vlastné zákony.

Keď A. Danko dosníva svoj sen o 13. plate, mal by sa zamerať na zamestnancov štátu. Tento štát už dlhodobo nedodržiava vlastnú minimálnu mzdu, ktorú diktuje podnikateľom. Existuje veľká skupina ľudí, ktorých tabuľkové platy sú nižšie ako minimálna mzda. Ide napríklad o upratovačky, školníkov, údržbárov, vodičov, kuchárov či hospodárov. Platové triedy štátnych a verejných zamestnancov sú totiž už dlhé roky len formalitou a nerastú tak, ako sa zvyšuje minimálna mzda.

Prvá platová trieda štátnych zamestnancov od januára sa totiž začína na sume 376 eur.  Nad hranicu minimálnej mzdy 435 eur sa dostáva až pri 3. platovej triede, kde je suma 436,50 eura. Rozdiel je ešte oveľa vyšší pri platoch zamestnancov „vo výkone vo verejnom záujme.“ Napríklad na 1. platovom stupni (2 roky praxe) sa 1. platová trieda začína na sume 292 eura a posledná 14. je 633,50 eura.