Nevyužité možnosti
Firmy na Slovensku podľa portálu Profesia.sk aktuálne hľadajú takmer 576 programátorov, 343 IT konzultantov, 342 softvérových inžinierov a 317 IT analytikov.
„Programátora z Ukrajiny sa nám podarilo získať po ôsmich mesiacoch,“ hovorí riaditeľka ľudských zdrojov firmy Sygic Soňa Sodoma Lacušková. Ďalších dvoch im úrady zamietli. „Prvýkrát sme neprešli pre údajne fiktívne ubytovanie na Slovensku, v druhom prípade bol dôvodom zamietnutia pôvod z rizikovej oblasti Ukrajiny. Doposiaľ tomu nerozumiem,“ dodáva.
Získať povolenie pritom trvá tak dlho, že potenciálny uchádzač medzitým o prácu stratí záujem, nájde si inú prácu, v inej krajine. „Ukrajina patrí medzi špičky v IT odvetví, nájdete tu veľa kvalitných mladých programátorov a IT špecialistov, ale žiaľ, ani pre nich nie sú dvere na Slovensko otvorené a musia prekonať rovnako náročný imigračný proces ako ostatní pracovníci z Ukrajiny,“ hovorí predsedníčka Ukrajinsko-slovenskej iniciatívy Ľudmila Verbická.
Po skúsenostiach so štátnou správou si Sygic radšej založil pobočku v Brne a aktuálne uvažuje aj nad inými krajinami. „V Českej republike ten proces nie je zásadne odlišný, ale úrady sú flexibilnejšie,“ dodáva S. Sodoma Lacušková. Česká vláda vlani v rámci špeciálneho programu pre vysoko kvalifikovaných zamestnancov z Ukrajiny skrátila administratívu spojenú s ich registráciou a podmienky pre získavanie ukrajinských špecialistov ďalej zjednodušuje.
„Víza sú rovnaké, len ušetríme mesiac-dva, ktoré nemusíme čakať na schôdzku na ambasáde,“ povedal ukrajinský programátor Oleksij Ivančenko novinárom českých HN. Prešiel starým aj novým systémom a v Česku už niekoľko mesiacov pracuje v pražskej softvérovej firme Actum.
Byrokratické prekážky
Pracovné povolenie pre cudzincov z krajín mimo Európskej únie schvaľujú úrady práce. Firmy musia voľné miesto nahlásiť mesiac dopredu a čakať, či im úrad práce nenájde vhodného občana Slovenskej republiky. V horšom prípade úrady práce pošlú kandidáta, ktorý si v životopise uviedol znalosť IT, no v skutočnosti nerozozná nulu od jednotky. V lepšom prípade podnikateľ čaká tridsať dní a potom môže spolu s uchádzačom rozbehnúť namáhavý proces vybavovania povolení.
Ukrajinci si musia na slovenskom konzuláte v Kyjeve alebo Užhorode vybaviť turistické víza, prísť na Slovensko, navštíviť cudzineckú políciu a potom, po návrate na Ukrajinu, čakajú na schválenie pracovného povolenia a povolenia na pobyt. Pošta medzi konzulátmi a políciou chodí mesiace, polícia má na vybavenie povolenia 30 dní, zákon však pripúšťa predĺženie lehoty. „Prevažná väčšina žiadostí o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania je rozhodnutá v lehote do 60 dní od doručenia,“ tvrdí policajný hovorca Martin Wäldl.
Príbeh z Bieloruska
Programátor Andrej Shadura (na snímke) pochádza z Bieloruska a na Slovensko sa mu podarilo dostať až po pol roku. Pri návšteve ho zaujal inzerát na pozíciu softvérového špecialistu pre elektrotechnickú firmu v Nižnej, dohodol si pohovor a firma ho vzala. „Myslel som si, že papierovačky potrvajú pár dní, ale celý proces sa napokon natiahol na päť mesiacov,“ hovorí odborník na operačný systém Linux.
Hoci bol Andrej na Slovensku, žiadosť nemohol podať priamo na cudzineckej polícii, ale musel sa vrátiť do Bieloruska a dohodnúť si termín na slovenskom konzuláte v Minsku. Všetky dokumenty musel dať úradne preložiť. „Vo Veľkej Británii si môžete väčšinu dokladov preložiť sami, stačí podpísať čestné vyhlásenie, že preklad je správny a ste za doklad zodpovední. Jednoduchšie podmienky majú pre žiadateľov o prácu aj Litovci a Poliaci, v Českej republike zase môžete postup vybavovania žiadosti sledovať online,“ hovorí Andrej o osobných skúsenostiach aj skúsenostiach svojich kamarátov z IT komunity.
Úrady využili svoje lehoty na maximum, pošta putovala medzi Slovenskom a Bieloruskom akoby ani nebolo 21. storočie a celý proces sa tak napokon natiahol na päť mesiacov.
Po skúsenostiach s administratívnou a finančnou náročnosťou úradných úkonov Andrej napokon rezignoval aj na úradné overenie titulu inžiniera z bieloruskej Univerzity informatiky a elektroniky v Minsku. V súčasnosti pracuje na Slovensku ako živnostník pre britskú spoločnosť Collabora so sídlom v Cambridge.
Konkurencia V4
Troch IT špecialistov z Ukrajiny sa podarilo získať košickej softvérovej spoločnosti Data Logic. „Vybaviť im pracovné víza bola nočná mora na niekoľko mesiacov,“ hovorí riaditeľ Ivan Hruška. Išlo pritom o zamestnancov spoločnosti z pobočky v Charkove, ktorí boli na žiadosť klienta premiestnení pre jeho obavy z narušenia prác vojnovým konfliktom na hraniciach Ukrajiny a Ruska. „Asi vás prekvapím, ale platy na Ukrajine sú v našom odbore vyššie a nebolo ľahké ich presvedčiť, aby túto ponuku akceptovali,“ hovorí I. Hruška.
V Košiciach vznikol v uplynulých rokoch úspešný technologický klaster. Firmy ako T-Systems alebo Data Logic spolupracujú s miestnymi strednými školami a Technickou univerzitou v Košiciach a vymieňajú si študentov aj know-how. Potenciál kvalitných pracovníkov sa však vyčerpal a na ďalší rozmach firmy nemajú dostatok absolventov technických škôl. „Boli by sme schopní vytvoriť desaťtisíc pracovných miest, keby boli ľudia, takže nábor ľudí z Ukrajiny v oblasti IT by nám strašidelne pomohol,“ upozorňuje I. Hruška.
V konkurencii s krajinami V4 však ťahajú za kratší koniec. Poľsko láka a pozýva Ukrajincov do Krakova a Katovíc, dáva im špeciálne ponuky, skrátilo vízový proces, aby prišli. „Ukrajina je veľká príležitosť a v žiadnom prípade to neohrozí našich ľudí, naopak, dá nám to príležitosť prilákať k nám ďalšie IT firmy. Kúpime si tým čas potrebný na zmenu vzdelávacieho systému – tak to urobilo pred časom Írsko, ktoré nalákalo ľudí z východnej Európy, alebo Izrael, ktorý pritiahol Rusov. Mali by sme sa poučiť,“ dodal.
„Ochrancovia“ štátu
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter pripúšťa plošné uvoľnenie trhu pre pracovníkov z krajín mimo EÚ až po znížení domácej nezamestnanosti, ktorá je v súčasnosti zhruba 9 percent. „Ak sa bude nezamestnanosť vyvíjať, ako bolo naznačené ministerstvom financií a Národnou bankou Slovenska, k šiestim percentám, áno, v tom čase budeme odkázaní a budeme ich potrebovať,“ uviedol v diskusnej relácii RTVS O päť minút dvanásť na adresu cudzincov z tretích krajín.
A napriek skúsenostiam mnohých zamestnávateľov pritom tvrdí, že kvalifikované pozície z tretích krajín majú na úradoch práce zelenú. „Nebránime sa ani prílivu pracovnej sily z tretích krajín mimo Európskej únie a som pripravený, a tak sa aj deje, hovoriť o potrebách konkrétnych odvetví a remesiel, o konkrétnych pozíciách, ktoré firmám chýbajú,“ povedal v diskusnej relácii.
Situácia sa skutočne mierne zlepšila. V auguste tohto roka napočítalo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny vyše 32-tisíc cudzincov pracujúcich na Slovensku, čo je v porovnaní s januárom minulého roka 60-percentný nárast. „Imigrácia začína byť dôležitým zdrojom pracovnej sily, v prvom polroku 2016 bolo 15,7 percenta nových pracovných miest obsadených cudzincami,“ hovorí analytik Tatra banky Tibor Lörincz. Dve tretiny cudzincov pracujúcich na Slovensku sú však občania EÚ, z tretích krajín pochádza len 28 percent. Firmám navyše neostáva iné, ako prekonávať obrovskú administratívnu bariéru zo strany štátu a bojovať o zahraničných zamestnancov, pretože v tábore nezamestnaných nevedia nájsť potrebné kvalifikácie a kvalitu.
Koncom novembra zjednoduší rezort podmienky vstupu a pobytu cudzincov z tretích krajín v rámci vnútropodnikového presunu. Ide však o opatrenie navrhnuté Bruselom pre všetky členské krajiny a pri pohľade na opatrenia susedných štátov je vláda veľmi pozadu. 40-miliónové Poľsko získalo vďaka pracovným vízam v uplynulých dvoch rokoch milión Ukrajincov a aj česká vláda pomáha podnikateľom obsadzovať 150-tisíc voľných pracovných miest v krajine oveľa aktívnejšie.
Téme zamestnávania cudzincov sa venujeme v aktuálnom TRENDE 40/2016, ktorý okrem stánkov nájdete aj na webe a v mobilných aplikáciách
