Vysoká politika a biznis už neraz pritiahli ľudí, ktorých psychológovia považujú za psychopatov alebo v lepšom prípade "len" exhibicionistov. Tí ľahšie identifikovateľní sa bijú v parlamente a fackujú novinárov na verejnosti.
V oblasti biznisu môže ísť o topmanažérov neschopných uznať si vlastné chyby, ktorí sa možno riadia známym heslom: "Nie som panovačný, len mám lepšie nápady" (I'm not bossy I just have better ideas).
Podľa prieskumov je zastúpenie psychopatov v radoch topmanažérov niekoľkonásobne vyššie ako v bežnej populácii. Kde je ešte hranica normálnosti u nadriadených?
Aj babička odvedľa
Každý šéf musí byť trochu mimo normy, aby mohol zastávať úlohu vedúcej osobnosti. V prvom rade je to výrazná dominancia a túžba presadiť sa. V tých problémových prípadoch potom spojená s túžbou po moci a po ovládaní druhých. Šéfovia majú často mimoriadne vysoké sebavedomie, ktoré však nemusí korešpondovať s ich skutočnými schopnosťami.
Nie každý psychopat (respektíve v odborných kruhoch človek s poruchou osobnosti) musí automaticky prejavovať agresívne sklony. Môže byť aj miestami sympatický a charizmatický ako Jack Nicholson vo filme Anger Management. Cez vzdelanie a pracovné prostredie môžu šéfovia - psychopati viesť bežný život ako ostatní smrteľníci, ale ich profil osobnosti sa predsalen vymyká normálnemu stavu.
"V širších súvislostiach by sa dalo hovoriť o psychopatických jedincoch, teda osobách nevyvážených, neharmonických, u ktorých niektoré črty sú príliš zdôraznené a iné potlačené. Môže ísť o mimoriadne pestrú škálu prejavov od povahových odchyliek neškodného čudáctva až po násilné antisociálne správanie," vysvetľuje pre eTREND.sk psychológ Karol Kleinmann.
Aby zapadli medzi bežných ľudí, dokážu sa naučiť model správania sa, ktorý je v spoločnosti považovaný za akceptovateľný.
Horrible Bosses - záber z filmu Zdroj: SITA/AP
Americké esá na psychiatriu Bob Hare a Paul Babiak, autori knihy Snakes in Suits, v dokumente I am Fishead odhadli, že približne jeden zo stovky bežných Američanov zapadajú do profilu psychopata, hoci nie nutne musí ísť o psychopata v štýle seriálového zabijaka Dextera. No tak ako Dexter Morgan, môže to byť pokojne aj váš sused, babička, ktorá ráno smeruje do obchodu, či usmievavý riaditeľ.
Autori urobili medzi dvomi stovkami šéfov amerických firiem dotazník na odhalenie psychopata, zvaný je ako PLC-R Checklist (má dve desiatky kritérií – šarm, manipulácia, impulzívnosť, rodinný život a podobne).
Zistenie bolo prekvapivé – výskyt psychopatických rysov bol u šéfov štyrikrát vyšší ako u bežnej populácie ľudí. Problém podľa psychiatrov tkvie v platových stimuloch firiem a v konečnom dôsledku aj v selekcii vhodných kandidátov na vedúce posty, ktoré často zvýhodňuje extrovertné a výrazné typy ľudí.
Porucha osobnosti šéfov - psychopatov sa prejavuje v tom, že vo vypätých situáciách už ich správanie neprejavuje "normálne" vzorce ľudského chovania. Psychologička Lenka Kunová ako príklad uvádza, že kým bežný človek má pri nepríjemných úlohách ako prepúšťanie zamestnancov svedomie, u týchto šéfov absentuje.
"Normálni ľudia by vyhoreli, alebo by pozíciu odmietli, ale psychopati to vydržia a nemajú s tým žiaden problém," hovorí pre eTREND.sk.
Psychopati dokážu tiež ľahko získavať sympatie ľudí. „Sú veľmi šarmantní a oslobodení od fyziologických prejavov ako červenanie sa. Nič ich nezaskočí, pretože dokážu logicky zmýšľať a pripraviť sa na to,“ dodáva L. Kunová.
"Často sú to vynikajúci rečníci a veľmi rýchlo dokážu odhadnúť situáciu a zvrátiť ju vo svoj prospech. Sú egoistickí, dobré je pre nich iba to, čo im osobne prinesie nejaký prospech alebo výhodu. Aj napriek viacerým negatívnym osobnostným vlastnostiam sami seba vnímajú iba pozitívne," dopĺňa ju K. Kleinmann.
Najhorší z najhorších
Takýto "model" psychopata opísal v kine The Psychopath Test novinár Jona Ronsona. Autor v nej píše okrem iného o stretnutí s americkým manažérom Alom Dunlapom.
Preslávil ho hlavne rebríček týždenníka Time, kde sa ocitol medzi desiatimi najhoršími šéfmi na svete. A. Dunlap prijal J. Ronsona vo svojom dome na Floride. Bol preplnený obrazmi a sochami divokých šeliem a fotografiami pána domu s mocnými a slávnymi ľudmi.
Novinár musel najprv zhliadnuť videozáznam Dunlapovej prednášky na floridskej univerzite. Záznam napriek x-tému zhliadhnutiu vyvolal u manažéra aj jeho manželky dojatie.
J. Ronson sa až po hodine konečne odvážil nadhodiť tému, pre ktorú prišiel a manažéra konfrontoval so zoznaom osobnostných rysov, ktoré definujú psychopatov.
A. Dunlap po vyplnení skóruje vysoko, ale nevyvodzuje z toho žiaden problém. Každú zo svojich odpovedí dokáže vysvetliť príbehom o tom, ako mu pomohla v jeho kariére. Vlastnosti záporných postáv filmov ako neschopnosť empatie, absencia viny či ľútosti teda považujú manažéri ako A. Dunlap za prínos k ich veľkej kariére.
Šéfovia ako spomenutý "pacient" si tak často sami neuvedomujú, že ich správanie má psychopatické prejavy. "Často prichádzajú ku mne, keď majú nejaký konkrétny životný problém a až následne zistím, že klient má psychopatické črty osobnosti," vraví psychologička, ktorá sa v praxi stretáva s klientmi - psychopatmi, alebo ich obeťami.
Liečiť takýchto ľudí sa podľa nej nedá. Ide o poruchu osobnosti a psychológ môže len usmerniť prvky správania. Jadro osobnosti ostáva nemenné.
Obete na pracovisku preto majú len dve možnosti: buď dajú výpoveď, alebo sa obrnia a zmenia správanie. Šéf -psychopat je však neliečiteľný.
Crazy Wall Street
Diagnóza psychopat by sa mohla hodiť napríklad aj na šéfov najväčších bánk na newyorskej Wall Street alebo v londýnskej City, pod ktorých prstami vypukla finančná kríza.
V júni denník Irish Independent zverejnil zoznam telefonických rozhovorov dvoch bankárov írskej Anglo Irish Bank, ktorá v roku 2008 zatajila skutočnú výšku strát. Z autentického záznamu rozhovorov sa bankári smiali, ako si vymysleli stratu.
„Vrátime peniaze, keď ich budeme mať ... teda nikdy,“ zaznelo v zázname. Bankár John Bowe spieval dokonca lámanou nemčinou prvú slohu nemeckej piesne Deutschland, Deutschland über alles a vysmieval sa zo získaných peňazí nemeckých investorov v banke.
Minister financií Wolfgang Schäuble reagoval ostro: „Cítili sa v úlohe supermanov, ktorí majú pre spoluobčanov len opovrhnutie.“
Keď dal výpoveď pred rokom jeden z manažérov Goldman Sachs v Londýne Greg Smith, v liste, ktorý zverejnil denník The New York Times, napísal, že v banke panuje „toxické a deštruktívne prostredie ako nikdy predtým v minulosti“. G. Smith nebol žiaden nováčik, prácu v banke zabalil až po dvanástich rokoch.
G. Smith tvrdil, že šéf banky Lloyd Blankfein a prezident Gary Cohn prestali presadzovať zdravé hodnoty firemnej kultúry. „Verím, že pokles morálky je jedna z najvážnejších hrozieb pre dlhodobé prežitie firmy,“ napísal v liste.
Goldman Sachs opisoval ako firmu, ktorej bankári v honbe za miliónovými bonusy neváhajú podrážať klientov, vedome im predávať finančné inštrumenty s toxickou hodnotou alebo im predávať aktíva, pri ktorých bez vedomia klientov vsádzajú na pokles ich hodnoty.
Jeho výpoveď spochybnila jeho kniha, ktorá bola vydaná o pol roka neskôr. V nej sa vykreslil ako obeť systému, ktorému už nedokázal vzdorovať.
V skutočnosti z interných dokumentov, ktoré banka poskytla médiám, vyplýva, že mu pár mesiacov pred odchodom banka zamietla bonus vo výške milión dolárov. Nie je teda vylúčené, že mohlo ísť aj o pomstu urazeného zamestnanca.
Jeho slová naopak potvrdzujú knihy Buy Side od bývalého brokera hedge fondu Galleona Turneyho Duffa či bývalého londýnskeho bankára Gerainta Andersona, ktorý v knihe Cityboy vykreslil zhubný vplyv šéfov a prostredia na psychiku, ktorá ho premenila na stroj na zisky s použitím kokaínu a alkoholu.
