Z peňazí, ktoré sú určené na našu výplatu, si štát vezme až 63,07 percenta z celkových nákladov práce. To v praxi znamená, že až do včera pracoval človek s priemernou mzdou iba pre štát. Dnes sa mu začínajú daňové prázdniny. Metodika, ktorú zostavili European Investment Centre a Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika, je presnejšia ako častejšie používaný Deň daňovej slobody. Zohľadňuje nielen priame zaťaženie práce daňami a odvodmi, ale aj majetkové a spotrebné dane.
Pre porovnanie, v roku 2016, keď sa výpočet realizoval prvýkrát, pripadol Deň daňového odbremenenia na 10. augusta. Vlani to bolo až 21. augusta a v tomto roku 20. augusta. Nejde však o pozitívny posun; situáciu ovplyvnilo, že február mal v tomto roku až 29 dní. Takzvané úsporné opatrenia vlády môžu daňové bremeno ešte zvýšiť.
Slovensko je na tom z hľadiska výšky daňového bremena najhoršie spomedzi našich susedov. Najlepšie sú na tom Poliaci s daňovým bremenom 61,96 percenta, v Rakúsku to vyšlo na 62,25 percenta a v Česku 62,48 percenta. Rozdiely sú skôr symbolické a ukazujú, že štát rozhoduje o veľkom množstve peňazí, ktoré zamestnanec musí vyprodukovať, aby sa uživil.
Na negatívne porovnanie daňového bremena s ostatnými štátmi poukazuje aj prezident Združenia podnikateľov Slovenska, Ján Solík: „Z dát o daňovom bremene vidíme, že v tom, akú časť vyprodukovaných hodnôt štát berie svojim občanom, sme predbehli Rakúsko aj Poľsko.“ Dodáva, že „výška daňového bremena v kombinácii s haldou byrokracie tak odrádza od ekonomickej aktivity a podnikania.“
Presnejší pohľad na čísla ukazuje, že najviac z príjmu odkrojí daňovo-odvodové zaťaženie práce a zdanenie spotreby.
