Tu sa však jeho rast zastavil, nakoľko holubičí efekt pomerne rýchlo odoznel a spoločná mena eurozóny sa popoludní vybrala smerom nadol. Svoju púť napokon ukončila až pod hladinou 1,2700 EURUSD, keď obchodovanie uzavrela na úrovni 1,2680 EURUSD a teda s poklesom o tretinu percenta.

Predstavitelia americkej centrálnej banky totiž podľa v stredu zverejnenej zápisnice zo septembrového zasadnutia očakávajú ochladenie globálnej ekonomiky a viacerí vyjadrili znepokojnenie nad posilňovaním amerického dolára. Minútky tak vyzneli pomerne holubičo, t. j. v znamení preferovania voľnejšej menovej politiky. Cez víkend sa viacerí predstavitelia amerického Fed-u a „našej“ ECB stretnú vo Washingtone a možno si za dverami povedia aj to, ktorá mena má väčšie morálne právo oslabovať sa.

Vo štvrtok sa nedarilo ani akciovým indexom a to predovšetkým z dôvodu obnovenia obáv o budúci hospodársky rast. Zo známejších európskych akciových indexov si dokázal nepatrne polepšiť len nemecký DAX, aj to však len o desatinu percenta. Ostatné hlavné európske aj americké akciové indexy na sile strácali a deň ukončili v červenom teritóriu. Zatiaľ čo na našej strane Atlantiku sa straty akciových indexov pohybovali na úrovni do jedného percenta, tak v USA to boli až dve percentá. Index S&P500 si tak dokonca zaknihoval najhorší deň za pol roka.

Snahy prezidenta Putina eliminovať dosahy sankcií a geopolitického napätia na ruské obyvateľstvo majú za následok postupné vyčerpávanie devízových rezerv krajiny. Ruská centrálna banka sa snaží držať rubeľ nad vodou prostredníctvom masívnych intervencií, ktoré len vo štvrtok dosiahli hodnotu až 60 miliárd rubľov (1,17 miliardy eur). Devízové rezervy krajiny sa už znížili na minimum od júna 2010, keď začiatkom mesiaca dosahovali len 455 miliárd dolárov.

Aktuálny stav ruských devízových rezerv je však vzhľadom na intervencie z posledných dní ešte nižší. Napriek snahám brániť rubeľ je ruská mena po argentínskom pese najhoršie sa vyvíjajúcou menou spomedzi rozšíreného koša mien, keď sa od začiatku roka voči americkému doláru oslabila o viac než osemnásť percent.

V centre pozornosti bude v piatok aj Grécko. Grécke dlhopisy obsadili v septembri neslávne prvé miesto v pomyselnom rebríčku najhoršie sa vyvíjajúcich európskych cenných papierov a šťastne grécke bondy nevstupujú ani do desiateho mesiaca roka. Vyhlásenia o predčasnom ukončení záchranného programu z MMF a samofinancovaní sa krajiny spôsobili na dlhopisovom trhu nervozitu a k týmto správam sa pridáva aj piatkové hlasovanie o vyslovení dôvery premiérovi Samarasovi. To zvolal opozičný líder Tsipras a výnosy z 30-ročných dlhopisov krajiny poskočili na najvyššiu úroveň za pol roka.

Medzičasom Trojka opustila Grécko v rámci ďalšej pravidelnej kontroly, aby vo svojej centrále vyhodnotila, čo doposiaľ zistila a do Grécka sa vrátila v novembri.

Poľská centrálna banka v stredu urobila to, čo sme od nej očakávali a pristúpila k zníženiu základnej úrokovej sadzby. Napokon až o 50 bázických bodov na okrúhle dve percentá, čím sa NBP so svojou sadzbou opäť dostala pod maďarskú MNB. Poľskí centrálni bankári v stanovisku po zasadnutí nevylúčili, že môže dôjsť k ďalším úpravám menovej politiky a to v prípade, že prichádzajúce dáta vrátane novej projekcie NBP poukážu na pretrvávajúce riziko strednodobého podliezania inflačného cieľa.

Zasadnutie britskej BoE sa vo štvrtok zaobišlo bez prekvapení, keď centrálna banka na ostrovoch ponechala základnú úrokovú sadzbu bez zmeny na úrovni 0,50 percenta a nemenila ani cieľový objem nakupovaných aktív zo súčasných 375 miliárd libier.

Realitný trh v Európe postupne ožíva, čo dokazujú aj prvé lastovičky v podobe harmonizovaných dát Eurostatu o vývoji cien nehnuteľností v tomto roku. V druhej štvrtine roka sa ceny bývania v EÚ zvýšili o medziročných 1,7 percenta, keď cenový rast nehnuteľností v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška zaznamenala viac ako polovica sledovaných krajín. Dvojciferné tempo rastu zaznamenali popri Estónsku aj ostrovné Írsko a Veľká Británia, naopak pokles cien nehnuteľností o takmer desatinu sa týkal Slovinska.

Podľa metodiky Eurostatu rástli ceny bytov a domov v druhej štvrtine roka aj na Slovensku a to o 1,2 percenta. Dávnejšie zverejnené údaje NBS, ktoré vychádzajú z odlišnej metodiky a sledujú najmä ponukové a nie realizačné ceny, však hovorili o poklese cien nehnuteľností na Slovensku o 1,5 percenta.

Autorka je analytička Poštovej banky

TREND na burze vychádza každé ráno na TREND.sk. Prečítajte si všetky vydania a objednajte si RSS feed tu