Právna úprava obvineného je zakomponovaná do ustanovení §§ 33 – 34 Trestného poriadku č. 301/2005 Z. z. v platnom znení. V súčasnosti je jednou zo základných zásad trestného konania tzv. zásada kontradiktórnosti, ktorá bola posilnená po prijatí nových trestných kódexov.
Zásada kontradiktórnosti znamená, že ťarcha vykonávania dôkazov má byť na procesných stranách. V trestnom konaní je to prokurátor a obvinený. Sudca by mal ako arbiter dohliadať nad zákonnosťou dôkazov a mal by spravodlivo rozhodovať o vine a treste páchateľa trestného činu.
Prezumpcia neviny je ústavou garantovaná zásada trestného práva, ktorá znamená, že na obvineného sa hľadí ako na nevinného, pokiaľ nie je právoplatným odsudzujúcim rozsudkom uznaný za vinného. Obvinený môže v trestnom konaní zaujať defenzívny postoj - závisí to od taktiky obhajoby. Môže odoprieť vypovedať a je na orgánoch činných v trestnom konaní, aby preukázali jeho vinu ako obvineného podozrivého zo spáchania trestného činu.
Advokát pri výsluchu
V minulosti bolo sporné či svedok má právo na asistenciu advokáta pri výsluchu na polícii. Vyšetrovatelia policajného zboru aj v súčasnosti často niekoľko rokov vedú trestné konanie, pričom nikoho neobvinia, zhromažďujú dôkazy, vypočúvajú svedkov a dokonca opakovane vypočúvajú osobu podozrivú zo spáchania trestného činu. Podozrivý zostáva v procesnej pozícii svedka aj jeho práva v trestnom konaní sú limitované.
Vyšetrovatelia neradi vidia, ak sa svedok dostaví na výsluch spolu so svojim obhajcom. Je to preto, že proti ním stojí protivník z právnickej profesie. V súčasnosti sa vykryštalizoval právny názor, že svedok má právo na právnu pomoc a na asistenciu advokáta na výsluchu v trestnom konaní. Odporúčame toto riešenie. Advokátovi sa totiž často podarí zabrániť vzneseniu obvinenia respektíve zastaviť trestné stíhanie ešte pred podaním obžaloby na súd.
Práva obvineného
Podľa § 34 Trestného poriadku platí, že obvinený má právo od začiatku konania proti svojej osobe vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, pričom má právo odoprieť vypovedať. V trestnom práve existuje jedna dôležitá zásada vedenia výsluchu - obvinený nemá právo radiť sa so svojím obhajcom v priebehu výsluchu o tom, ako odpovedať na položenú otázku.
Na druhej strane má obvinený právo žiadať, aby bol vypočúvaný za účasti svojho obhajcu a aby sa obhajca zúčastnil aj na iných úkonoch prípravného konania. Ak je obvinený zadržaný, vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, môže s obhajcom hovoriť bez prítomnosti tretej osoby.
Typickým príkladom je v praxi situácia, ak je obvinený vo väzbe. Obhajca má právo kontaktovať klienta priamo v ústave na výkon väzby a konzultovať s ním právne problémy a spôsob obhajoby. Na tento účel sú určené tzv. vyšetrovacie miestnosti, v ktorých má obhajca právo byť prítomný s obvineným osamote.
Povinná obhajoba
Prípady takzvanej povinnej obhajoby, kedy obvinený musí mať obhajcu v prípravnom konaní, rieši § 37 Trestného poriadku. Modelovou situáciou je trestné konanie vedené proti obvinenému, ktorý je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.
Zákonodarca rieši aj prípady, kedy nejde o povinnú obhajobu, ale napriek tomu obvinený môže požiadať o ustanovenie obhajcu z radov advokátov. Je to prípad, kedy si obhajcu nemôže dovoliť na vlastný účet z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov.
Podľa § 40 ods. 2 Trestného poriadku obvinenému, ktorý nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby a požiada o ustanovenie obhajcu, je povinný v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie a v konaní pred súdom predseda senátu ustanoviť obhajcu z advokátov aj v prípade, že neexistujú dôvody povinnej obhajoby. Obvinený musí preukázať, že nemá dostatočné finančné prostriedky na to, aby zaplatil trovy obhajoby z vlastného vrecka.
Autor odpovede nepreberá zodpovednosť za správnosť a komplexnosť odpovede, keďže informácie o probléme sú obmedzené formuláciou otázky.
