Laptop a nápad. Zhruba toľko potrebuje na štart podnikania písmový dizajnér. Zíde sa aj papier, ceruza a pripojenie na internet. Potom už stačí byť len dostatočne šikovný na to, aby vytvorené grafické návrhy abecedy obstáli v konkurencii a našli si cestu k záujemcom. V ideálnom prípade k väčšej firme.
Ondrejovi Jóbovi sa to podarilo. Okrem mnohých menších projektov, plagátov či kníh sa jedno z jeho písiem stalo súčasťou korporátnej identity portugalskej energetickej spoločnosti Energias de Portugal (EDP). Vyše šesť miliónov odberateľov elektriny tak vidí výsledok jeho práce každomesačne na svojich účtoch. Zrejme málokto z nich tuší, čo džob písmového dizajnéra znamená a že vôbec existuje. Pritom každý obal výrobku, internetová stránka či tlačovina dnes oslovujú aj individuálnou formou písma. To, či písmo nadchne, dobre sa číta alebo aspoň neprekáža, ide práve na účet písmového dizajnéra.
Čo vám spontánne napadne pri týchto písmach? Times New Roman.
Kancelária. Pripomína mi to moje začiatky, keď som sa prvýkrát dostal k počítaču, na ktorom boli iba základné písma. Chodil som na obchodnú akadémiu a tam sme písali podnikové listy, ktoré museli byť v tomto písme. Bolo to pre mňa niečo úplne nové a bol som z toho ohúrený. Dnes, keď niekto vidí Times New Roman, tak mu naskakuje husia koža. Pre mňa to boli vtedy super veci.
Arial.
Arial som používal celkom dlho. Je to taká horšia Helvetica. Uvedomujem si, čo je na ňom zlé, ale teraz ho už nepoužívam, takže naň nemám vyhranený názor.
Garamond.
Ten sa mi páči. Dodnes patrí medzi mojich top päť textových písiem.
To boli tri príklady z vyše 150 písiem, ktoré obsahuje len textový editor Word. Koľko ich môže celkovo existovať?
Určite viac ako dvestotisíc. Najväčší online predajca MyFonts predáva vyše deväťdesiattisíc písiem. Okrem toho existuje veľmi veľa ďalších firiem, ktoré ponúkajú písma. Takže aj keby ich v skutočnosti bol milión, nečudoval by som sa. Navyše treba rozlišovať medzi písmom a fontom. Písmo je grafické riešenie abecedy, ktoré môže obsahovať viacero fontov.
Načo treba pri takomto množstve stále vytvárať nové?
V online obchode iTunes je niekoľko miliónov piesní. Čiže ak niekto chce počúvať hudbu, určite si má z čoho vybrať. Napriek tomu stále vzniká nová hudba. Aj kníh už bolo napísaných obrovské množstvo a píšu sa ďalšie. Pri fontoch je to tak isto. Dobrý príklad je už spomenutý Times New Roman, ktorý bol vytvorený pred takmer osemdesiatimi rokmi a dnes sa už ľudia z neho smejú. Aj fonty prichádzajú a odchádzajú, a preto stále vznikajú nové.
Vo svete biznisu zrejme vlastné písmo funguje aj ako znak prestíže.
Áno. Existujú špecializované firmy, ktoré vytvárajú fonty pre veľkých klientov. Nokia má vlastné fonty, Microsoft či Google tiež. Pre firmy je dôležité, aby sa aj takýmto spôsobom odlíšili od konkurencie.
Vy ste vytvorili písmo pre portugalskú spoločnosť EDP. Ako k tomu došlo?
Išlo o zákazku firmy EDP pre americké dizajnérske štúdio Sagmeister. Oni sa pri tvorbe novej korporátnej identity klienta rozhodli použiť moje písmo Outliner. Keďže boli problémy s portugalskou diakritikou, najprv ma požiadali, aby som vyrobil modifikovanú verziu fontu. Potom sa zadanie rozšírilo aj na malé písmená, kompletnú diakritiku a verziu v italike. Z jedného fontu nakoniec vznikla celá písmová rodina s 24 fontmi. Rozvinulo sa to do dosť veľkého projektu, na ktorom som pracoval zhruba trištvrte roka.
Ukážky písiem Ondreja Jóba
Ako dlho zvykne inak výroba písma trvať?
Je to rôzne. Práca na mojom poslednom hotovom písme Doko mi tvala asi päť mesiacov. A to som okrem toho nemusel robiť nič iné. Keď sa vytvára celá rodina fontov, ktorá obsahuje napríklad päť rôznych štýlov, tak to môže zabrať aj dva roky. Písmo Remi, ktoré mám teraz rozrobené, je jednoduché, viac pri ňom skladám jednotlivé časti ako kreslím. Celý základ mi zabral zhruba tri týždne. Jednoduché pixlové písmo sa dá urobiť aj za jeden večer.
Ako pri tvorbe postupujete? Kreslíte najprv rukou a potom prechádzate na počítač?
Nikdy nezačínam priamo v počítači. Kreslím veľmi veľa. Mám vlastnú techniku kreslenia, pri ktorej sa snažím veľmi preháňať, ako keby som tvoril karikatúry môjho budúceho písma. Keď je nápad dostatočne rozpracovaný a funguje vo všetkých kontextoch, potom sadám k počítaču a začínam písmo krotiť.
Do akej miery zohrávajú pri tvorbe rolu estetické kritériá a nároky na funkčnosť?
Záleží to od typu písma. Doko je textové písmo, ktoré je určené na používanie v časopisoch a na čítanie dlhého textu. V tomto prípade som sa vizuálnej aj funkčnej stránke musel venovať na sto percent. Ak by som niekde urobil chybu, tak by písmo prestalo fungovať a bolo by nanič. Čítanie je komplikovaný proces, takže pri výrobe textového písma musí dizajnér zohľadniť veľa vecí. Je potrebné dávať pozor na vizuálny rytmus v slovách, urobiť optické korekcie, niekedy sa musí brať do úvahy, akou technikou bude text vytlačený. Pri písme Doko som vizuál vymyslel za dva týždne a hlavný čas venoval prispôsobeniu fontov úlohe, ktorú majú spĺňať.
Máte aj písma, v ktorých je vizuálna hravosť evidentná. Napríklad písmo Clip je inšpirované spinkou na papiere.
To je úplne iná kategória. Ide o nadpisové písma či písma typu display. Tieto robím radšej, pretože ma viac baví práve vymýšľanie tvarov a nie až tak proces dolaďovania a sfunkčňovania. Pri takýchto písmach je možné viac popustiť uzdu fantázii, hoci aj tu treba dodržať určité dizajnové a optické pravidlá.
Skicár
Čo vás inšpiruje pri tvorbe písiem?
Je to dosť premenlivé. Pri spinkovom písme Clip to bola chvíľková obsesia konkrétnym tvarom. Dlhodobo ma inšpirujú komiksy, ich živelná kultúra a štýl. Ďalšia trváca inšpirácia sú klasické LCD displeje. Nie tie nové farebné, ale klasické čiernobiele, kde sú elektródy ako keby vytlačené. Vytvoril som sériu písiem ION a Ico, ktoré vychádzajú z tvarov číslic a symbolov na digitálkových displejoch.
Existujú v tvorbe písma trendy?
Trendy tu existujú rovnako ako všade inde. Aj ich mechanizmus je úplne rovnaký. Ak niekto spraví nejaké písmo, ktoré je veľmi dobré a celý svet ho obdivuje, tak automaticky začnú vznikať podobné písma. Stane sa aj, že niekto úplne bez ostychu niečo ukradne alebo urobí presnú kópiu fontu a nazve ho inak.
Ak sa písmo nevyrába priamo na zákazku, predaj prebieha na webe. Ako to funguje?
Sú tri možnosti. Existujú výhradní distribútori, ako napríklad Village alebo FontShop. Funguje to tak, že dizajnér im dá svoje písmo a oni ho exkluzívne predávajú. Dizajnér ho potom nemôže ponúkať inde. Distribútori si berú pomerne veľkú províziu zo ziskov, za to robia marketing a snažia sa, aby písma mali dobrú publicitu. Druhá možnosť sú nevýhradní distribútori ako MyFonts alebo Fontspring, u ktorých môže predávať ktokoľvek. Nerobí sa tam selekcia, stačí sa zaregistrovať a predávať. Katalógy nevýhradných predajcov sú však také obrovské, že dizajnér si musí robiť aj individuálnu reklamu. Tretia možnosť je predávať na vlastnú päsť. Čiže investovať do stránky a vybudovania vlastného internetového obchodu.
Koľko dizajnérov zastupujú weboví distribútori?
V najväčšom obchode MyFonts predáva asi deväťsto dizajnérov. Výhradní distribútori zastupujú rádovo desiatky tvorcov.
Pri takejto konkurencii teda ide o to, byť v čo najexkluzívnejšom klube s vysokou reputáciou.
Ja som mal šťastie v tom, že si ma všimli ľudia z amerického kolektívu Village. Je to dosť exkluzívny distribútor fontov. Celý časopisový biznis v USA funguje na písmach z Village. Keď som bol na stáži v Dánsku, zverejnil som svoje práce na internete, na základe čoho ma títo ľudia kontaktovali. Keď som skončil školu v Holandsku a na webe sa objavilo moje diplomovkové písmo Doko, tak mi Village ponúkli, či by som chcel to písmo u nich predávať. Neskôr mi navrhli plnohodnotné členstvo. Znamená to, že výrobu nových fontov budem s nimi konzultovať a na Village sa budú predávať exkluzívne.
Ako funguje cenotvorba pri fontoch?
Je to komplikované a dizajnéri volia rôzne stratégie. Ja osobne radšej nasadím cenu fontu nižšie s očakávaním, že sa z neho predá viac. Iní nastavujú cenu vyššie s tým, že možno sa ich predá menej, no ľudia už pri pohľade na písmo a cenu nadobudnú pocit, že ide o niečo solídne. Mne sa tá prvá cesta zatiaľ celkom vypláca. Pri fontoch, ktoré predávam cez výhradných distribútorov, určujú cenu oni. U nevýhradných distribútorov stojí väčšina mojich fontov 19,95 dolára a som s tým celkom spokojný. Napriek tomu, že ma výroba fontu stojí veľa nervov a času, po skončení práce na to väčšinou zabudnem a cenu nastavím skôr nižšie.
V akých reláciách sa inak ceny fontov pohybujú?
Vo väčšine prípadov stojí jeden konkrétny font od 40 do 60 dolárov. Keď sa kupuje celá rodina písma, čiže viacero fontov, ceny stúpajú na stovky. A sú aj drahšie. Napríklad holandská firma Enschedé ponúka písmo, ktoré stojí 1 200 eur.
V ktorých krajinách je najlepší odbyt?
Najviac mojich fontov sa predáva do USA, a to nielen preto, že ide o veľkú krajinu, ale aj preto, že je tam z tohto hľadiska rozvinutá dizajnérska kultúra. Okrem toho je dobrý odbyt do Veľkej Británie, Francúzska, Nemecka či Austrálie. V Japonsku sa darí môjmu fontu, ktorý sa skladá iba z obrázkov. V strednej Európe to ide najlepšie v Maďarsku.
Je možné postaviť si existenciu na tvorbe a predaji fontov?
Na Slovensku áno. Pretože predávam za západné ceny, ale žijem tu. Momentálne fungujem tak, že prácu na fontoch kombinujem s grafickým dizajnom. Súvisí to aj s tým, že si katalóg fontov ešte len postupne vytváram. V budúcnosti sa však chcem viac sústrediť na tvorbu fontov a urobiť si z toho hlavnú činnosť. Pri tvorbe písma mi vyhovuje najmä to, že väčšinou nerobím pre konkrétneho klienta, a preto sa nemusím s nikým naťahovať.
Ktoré je vaše obľúbené písmeno?
Je ich viac. Mám rád malé a, r či veľké U. Ale najviac si užívam áčko. Je to síce prvé písmeno v abecede, ale väčšinou sa ako prvé nerobí. Áčko je pravdepodobne najťažšie písmeno, pretože má pomerne komplikovanú štruktúru. Spraviť ho dobre je náročné.
Ondrej Jób (27) je písmový a grafický dizajnér. Vyštudoval grafický dizajn na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a dizajn písma na Kráľovskej akadémii umení v holandskom Haagu. Od roku 2009 pôsobí pod značkou Urtd, medzi jeho aktivity patrí dizajn písma, lettering, dizajn logotypov, publikácií, piktogramov a ikon pre všetky zobrazovacie médiá.
Foto - Miro Nôta
Prečítajte si ďalšie články z rubriky Kreatívne.
