Človek má len dve nohy a isté proporcie, preto nohavice ostanú vždy nohavicami. K tomuto poznaniu dospel Juraj Straka už na strednej škole počas štúdia módneho návrhárstva. Viac než vymýšľanie strihov ho priťahovala práca s materiálom, farebnosťou a vzormi. Riešenie dezénov priviedlo textilného dizajnéra cez stáže až do francúzskej firmy Holding Textile Hermés, ktorá produkuje látky pre najvyššie poschodia módneho biznisu. Šaty s jeho vzormi sa predvádzajú na najsledovanejších mólach. To, že autor dizajnu pritom ostáva v anonymite, mu neprekáža.
Tvoríte látky pre top značky v módnom biznise. Do akej miery tu možno hovoriť o voľnej kreativite?
Firma, v ktorej pracujem, má dve polia pôsobnosti. Jednak vytvárame našu vlastnú kolekciu látok, ktorá sa prezentuje potenciálnym klientom. Na druhej strane sú klienti, ktorí sami prichádzajú s vlastnými objednávkami. Pri našej kolekcii sme to my, kto zadáva tému i farebnosť. Povieme si napríklad, že tento rok urobíme kvetinovú kolekciu, tak ju vytvoríme a nikto nám do toho nehovorí. To je parketa, kde sa dizajnér môže výrazne realizovať. Samozrejme, že aj tu sú isté technické či cenové limity. Ja ich však nevnímam ako obmedzenie, ale ako výzvu.
Na základe čoho navrhujete vizáž novej kolekcie látok?
Dôležitý je prieskum trhu. Nerobíme ho však preto, aby sme sa zamerali na trendy. Ide o akúsi antirešerš. Musíme vedieť, čo už je, aby sme prišli s niečím novým. Pracujeme na najvyššej úrovni módy, od ktorej sa hierarchicky smerom nadol odvíja celý reťazec odevných koncernov pre široké publikum. Títo robia rešerš tak, že ak napríklad tri značky majú fialovú kolekciu, tak sa pridajú aj oni. My to robíme presne naopak. Keď vidíme tri fialové kolekcie, povieme si, že ideme do zelenej.
Na začiatku je teda stanovenie farebnosti?
Áno. Ako jednotiaci prvok v širokej škále kolekcie funguje práve farebnosť. Hľadanie vhodnej farby je proces, ktorý niekedy trvá aj dva mesiace.
Je stále možné vymýšľať niečo nové alebo sa v móde už len recykluje?
Aj pri odevnom dizajne by bolo možné povedať, že všetko tu už bolo. No je tu prirodzená potreba prichádzať s niečím novým. A to aj napriek tomu, že máme vo firme archív, ktorý obsahuje státisíce vzoriek. Keď tam človek vkročí, tak si povie, že nemá zmysel vymýšľať niečo nové. No dá sa to. Progres zabezpečujú najmä nové technológie tlače. Umožňujú totiž realizovať veci, ktoré v minulosti neboli možné. Zatiaľ čo technológie posúvajú možnosti dopredu, štýl sa posúva smerom naspäť. Návrhári sa obzerajú do histórie a pátrajú po niečom, čo je možné atraktívne aktualizovať pre dnešok.
Móda je charakteristická tým, že sa rozvrhuje dlhodobo dopredu. Na akej kolekcii momentálne pracujete?
Na kolekcii na leto 2014.
Na základe čoho sa rozhoduje o látkach na leto o dva roky?
Rozhodovanie prebieha na veľmi teoretickej úrovni a neopiera sa o niečo konkrétne. Sú to skôr vízie. Ak sú momentálne na trhu tri kolekcie s geometrickými vzormi, tak možno predpokladať, že na budúci rok bude pre zmenu žiadané niečo kvetinové alebo abstraktné.
Je možné sa orientovať podľa očakávaných udalostí alebo trendov? Napríklad že bude olympiáda, a tak by sa hodil športový look alebo nejaké citáty anglickej módy?
To je vec, ktorá síce existuje, ale deje sa len v nižšom segmente. Značky, ktoré sú na špičke a sú trendsetteri, si môžu urobiť, čo chcú, a ľudia za tým pôjdu. Byť takto vysoko v priemyselnej hierarchii znamená, že nie je nutné takéto veci sledovať. Módny dom si síce z nejakého rozmaru môže urobiť olympijskú kolekciu, ale pochybujem, že by napríklad Chanel do niečoho takého išiel. Tvorba sa koncentruje skôr na kvalitu a na vedomie, že tie šaty sa budú predávať za niekoľko tisíc eur. Preto je potrebné vniesť túto hodnotu do produktu.
Akým spôsobom?
Prostredníctvom použitej látky a spôsobu potlače. Dôležitú rolu zohráva aj ručné maľovanie dezénov. Nástup digitálnej tlače v polovici deväťdesiatych rokov priniesol nové možnosti práce s farbami, ktoré dovtedy neboli možné. Všetci sa vrhli na krikľavé, dúhové a psychedelické motívy. Na trhu to veľmi dobre fungovalo, lebo to bolo nové a všetci to chceli. Potom prišlo presýtenie. Dnes sa pozornosť opäť vracia k ručne maľovaným dezénom, pri ktorých vidno, že za tým je manuálna práca.
Šaty od značky Rochas z látky navrhnutej Jurajom Strakom.
Ako sa tvorí ručne maľovaný dezén?
Na začiatku je to klasická práca s papierom, farbami a štetcom. Takto najprv namaľujem návrhy tvarov a vzorov. S tým, že to nie je celkom ako maľovanie obrazu. Ja totiž viem, že následne budem vzory digitalizovať. Takto vytvorené návrhy sú polotovarom pre úpravu v počítači. Výsledkom je digitálny grafický súbor. S ním kontaktujem tlačiareň, ktorej odkomunikujem potrebné detaily. Projekt manažujem až do momentu, keď je látka hotová. Organizačná zložka je často časovo oveľa náročnejšia než samotný kreatívny vstup.
Prejdime k zadaniam od klientov. Pre ktoré módne značky vaša firma navrhuje látky?
Sú to najmä Lanvin, Versace, Dries van Noten, Rochas, Louis Vuitton, Yves Saint Laurent a Chanel.
Pre ktoré z nich sa realizovali návrhy od vás?
Okrem Chanelu pre všetky.
Pri zadaniach od klientov sú obmedzenia pre dizajnéra zrejme väčšie.
Áno. Pozitívum je však v tom, že každý klient má úplne iné požiadavky a individuálny štýl. Sú klienti ako napríklad Rochas alebo Dries van Noten, ktorí dodajú iba nejaký obrázok s tým, že to je inšpirácia pre ich kolekciu. Nevedia presne, čo chcú, a je na dizajnérovi vhodne na to zareagovať. Stane sa aj, že príde klient, ktorý má úplne jasnú predstavu – napríklad červené ruže na modrom pozadí, ktoré majú byť desať centimetrov od seba, ozdobené zelenými listami konkrétneho odtieňa. Tu je kreatívna pridaná hodnota z mojej strany minimálna.
Zákazky sú unikáty tvorené výlučne pre klienta?
Áno, všetky látky dodávané na zákazku sú individuálne dezény. To je aj cieľ značiek, aby mali exkluzívny dizajn. Tým sa istia, aby sa daný vzor neobjavil v rovnakej kolekcii u niekoho iného alebo aby neprenikol na trh skôr, ako s ním prídu oni.
Ako prebieha realizácia zákazky?
Klient nám predloží projekt, ktorý zároveň zadá aj štyrom až piatim ďalším výrobcom. Čiže od začiatku sme v konkurencii a každý projekt sa musí robiť na sto percent. Je nutné v čo najkratšom čase odviesť čo najlepšiu prácu a zároveň byť najlacnejší. Ak sa podarí prebojovať prvým štádiom a látka je schválená, je to prvá výhra.
Tým nie je zákazka vybavená?
Ani zďaleka. Schválenie látky sa udeje väčšinou týždeň pred prehliadkou. My sme v situácii, že sme absolvovali desiatky hodín práce a investovali tisíce eur do výroby vzoriek. Do tohto momentu sa nič nefakturuje a všetko ide na naše náklady. Z látky sa natlačí štyridsať metrov, z čoho módny dom ušije modely na prehliadku. Ani po tom nie je isté, či látku naozaj použijú. Prehliadky slúžia na vytvorenie mediálneho ruchu okolo značky a tiež pre nákupcov módnych domov. Až po prehliadke sa značka rozhodne, koľko danej látky naozaj kúpi.
Dezén Juraja Straku z kolekcie značky Dries Van Noten.
Od čoho závisí cena látky?
Prvotný vstup je materiál, pričom prevažná časť našej kolekcie je hodváb a ušľachtilé materiály. Ďalší faktor je úprava látky, napríklad pranie, kvôli hebkosti. K tomu sa pridávajú presne stanovené tabuľkové náklady. Napríklad potlač s tromi farbami má určitú cenu, štyri farby stoja, prirodzene, viac. Cenu ovplyvňujú aj technológie, ktoré sú časovo náročné, alebo ak sa pridáva ručná práca.
V akých reláciách sa ceny látok pohybujú?
Najzákladnejšia látka je hodvábny satén potlačený digitálnou tlačou. Je to taký „chlieb“ textilného priemyslu. Tu sa ceny za prvých 40 metrov pohybujú okolo 70 eur za meter. Pri veľkých objednávkach môže cena klesnúť na 35 eur.
A smerom hore?
Smerom nahor sú ceny v zásade neobmedzené. Pracoval som napríklad na látke, ktorá stála okolo 1 200 eur za meter. Samotná podkladová látka bola veľmi drahá, išlo o hrubý a ťažký satén. Bolo to tlačené manuálnou technológiou a ešte to bolo aj ručne vyšívané. Meter látky vznikal desiatky, ak nie stovky hodín a tomu zodpovedala aj cena.
V kreatívnych profesiách je silná fluktuácia a vy v súčasnej firme pôsobíte už piaty rok. Nemyslíte na zmenu?
Myslím. Profesijne by som sa rád posunul do Paríža a pracoval pre jednu zo značiek, ktoré sú dnes našimi klientmi. A tajne dúfam, že jedného dňa bude možná spolupráca aj so slovenskými módnymi návrhármi.
Juraj Straka (28) vyštudoval textilný dizajn na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Počas štúdia absolvoval študijné a pracovné stáže vo Fínsku, v Nemecku a vo Francúzsku. V súčasnosti pracuje ako textilný dizajnér tlačených látok pre firmu Holding Textile Hermés vo francúzskom Lyone.
Foto - Karol Hrebíček, SITA/AP
Prečítajte si ďalšie články z rubriky Kreatívne.
Rozhovor vyšiel v aktuálnom vydaní týždenníka TREND 32/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
