9 rád, ako nenaletieť trikom bánk

1. Bankový úradník nie je finančný poradca

Aj keď mnohí bankoví úradníci majú na vizitke napísané „finančný poradca“, v skutočnosti sú predavači jednej značky. TREND.sk už v júni upozornil, že z takmer 700 firiem, ktoré sa živia predajom finančných produktov, sú len sedemnásti poradcami v zmysle zákona. Ostatní sú finanční agenti alebo tiež sprostredkovatelia a z hľadiska nárokov na odbornú spôsobilosť sú často pred zamestnancami bánk. Podľa platnej legislatívy totiž musia finanční sprostredkovatelia získať druhý stupeň odbornej spôsobilosti vrátane odbornej skúšky. Pri zamestnancoch bánk na pobočkách stačí vo väčšine prípadov len prvý stupeň – teda vzdelávanie bez skúšky. Písať si na vizitku „finančný poradca“ je preto pomerne veľká trúfalosť.

2. Pozor na produktovú slepotu

Bankoví úradníci predávajú predovšetkým produkty vlastnej banky a tiež doplňujúce produkty spriaznených inštitúcií (poisťovní, penzijných a správcovských spoločností). Portfólio predávaných služieb teda poznajú naozaj dôkladne, veď absolvovali nejedno školenie. Na takýchto školeniach však chýba kritický odstup a preto veľmi rýchlo uveria, že ich produkt je ten najvýhodnejší. A keď uveria sami, je ľahké presvedčiť aj klientov. Veď to poznáte: Stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou...

3. Nenaleťte skrytým nástrahám

Nie je to tak dávno, čo veľká slovenská banka lákala prostredníctvom masívnej reklamy na veľmi zaujímavý termínovaný vklad so 4-percentným úrokom. Produkt však bol nastavený pomerne zavádzajúco. Atraktívny štvorpercentný úrok sa týkal len tretiny peňazí uloženej na jeden rok, klient musel zároveň ďalšiu tretinu uložiť na dva roky s ročným úrokom 2,85 percenta a poslednú tretinu na tri roky na 3,1-percentný úrok. Zjednodušene sa dá povedať, že banka predávala osobné auto za cenu bicykla, akurát podmienila jeho predaj tým, že si klient zároveň kúpi bicykel za cenu auta. Podobných nástrah možno nájsť v ponukách bánk pomerne veľa. Aj preto treba pozorne čítať najmä malé písmená v ponukách a zmluvách.

4. Nenechajte si nič nanútiť

Zákon o ochrane spotrebiteľa zakazuje viazať predaj jednej služby na predaj inej. V praxi to znamená, že banka nesmie podmieniť poskytnutie hypotékarneho úveru tým, že klient si založený byt poistí v poisťovni, ktorá je spriaznená s bankou. Ak to banka núti klienta urobiť, porušuje zákon. Aj napriek legislatívnemu zákazu sa však takéto požiadavky občas v zmluve o poskytnutí úveru objavia. Klient by na ne mal banku upozorniť a žiadať zmenu.

Na druhej strane má banka právo chrániť založenú nehnuteľnosť poistením, klient si však môže slobodne vybrať, v ktorej poisťovni uzavrie zmluvu.

5. Všetko na jednom mieste nie je výhoda

Dostať k hypotéke aj životné poistenie a poistenie nehnuteľnosti na jednom mieste môže byť na prvý pohľad výhodou. V skutočnosti však viac ako klient profituje banka, ktorá od spriaznenej poisťovne získa províziu. Klientovi hrozia dva typy nástrah: Zbytočne vysoká cena za poistenie, ktoré môže byť inde lacnejšie, alebo neprimerane nízka poistná ochrana v porovnaní s možnosťami, ktoré ponúka trh.

6. Každý produkt sa dá nahradiť

Ešte jeden príklad z praxe. Iná veľká banka lákala na netradičnú novinku na slovenskom trhu, úroky vyplatené vopred. To, čo sa na prvý pohľad zdalo výnimočné, je však z pohľadu klienta možné bez problémov realizovať aj v iných bankách. Ak si napríklad chceme úroky vopred vybrať pri sume 10-tisíc eur ukladanej na tri roky, stačí, ak namiesto 10-tisíc vložíme len 9050 eur (pri úrokovej sadzbe 3,5 p. a. pripisovanej na konci vkladu) a po troch rokov budeme mať 10 000,25 eura, teda pôvodne zmýšľanú sumu. Pritom úrok vopred predstavuje nevložených 950 eur.

Tento jednoduchý príklad dobre ilustruje, že je len málo výnimočných finančných produktov, väčšina z nich sa dá pomerne jednoducho nahradiť.

7. Zarábajú aj na našom míňaní

Banky dokážu pomerne sofistikovane ponúkať aj úplne zbytočné produkty. Krásnym príkladom je kreditná karta. Vďaka bezúročnému obdobiu môže klient bezplatne čerpať cudzie peniaze. Otázka však znie, prečo by banka niečo podobné robila?

Z dvoch dôvodov. Banka profituje z každej platby, ktorú klient realizuje prostredníctvom karty, pričom poplatok hradí príjemca platby, teda obchodník. Aj preto sú pre klienta bezhotovostné platby kartou spravidla bezplatné, ale výber z bankomatu je pomerne drahý. Ďalší dôvod, prečo banky ponúkajú bezúročné obdobie, je tiež pomerne pragmatický. Obchodné modely počítajú s tým, že klient, ktorý vďaka „rezerve na karte“ celý mesiac veselo míňa, nestihne včas uhradiť celú dlžnú sumu a následne platí pomerne vysoký úrok.

8. Sú aj lepšie cesty k fondom

Banky sú často sprostredkovateľom kolektívneho investovania. Ponuka podielových fondov na pobočkách bánk je však obmedzená. Slovenskí klienti pritom majú, aspoň teoreticky, k dispozícii takmer tisíc podielových fondov. Pokiaľ však investujú cez pobočky bánk, na výber majú len z piatich, desiatich či v lepšom prípade z dvadsiatich fondov. Nedostatočná ponuka spravidla znamená vyššie poplatky, ale aj obmedzené investičné stratégie. Nezávislí sprostredkovatelia majú vo svojom portfóliu výrazne viac fondov s výhodnejšou poplatkovou štruktúrou a atraktívnejším zložením portfólií.

9. IŽP nie je pravidelné sporenie

Ani pracovníci banky sa občas nevyhnúť zlozvyku ponúkať investovanie prostredníctvom investičného životného poistenia. TREND.sk už upozorňoval, že práve IŽP je jedným z najdrahších nástrojov na sporenie. Nevýhodou takéhoto typu poistenia sú vysoké a hlavne neprehľadné náklady, z ktorých podstatnú časť predstavuje provízia sprostredkovateľa. Zjednodušene - klient prvé dva roky nesporí, ale spláca províziu sprostredkovateľa. Ak už nasporí, v prípade núdze sú peniaze ťažšie dostupné pri predčasnom výbere. Aj preto je investičné životné poistenie, napriek svojmu názvu, skôr nevhodné na sporenie či investovanie.

Prečítajte si všetky vydania seriálu a objednajte si RSS odber tu.

Nabudúce v seriáli Finančná sebaobrana: Nie je tých ocenení pre finančné inštitúcie priveľa?