8 najväčších investičných trapasov

História pozná mnoho prípadov, keď zlyhajú aj zaručené investície. Buď si investori neuvedomia hroziace nebezpečenstvo, alebo jednoducho dúfajú, že bublina vydrží, kým na nej zarobia. Zostavili sme zoznam ôsmich investičných zlyhaní a trapasov, ktoré môžu byť poučením pre ďalšie generácie. Pokiaľ si myslíte, že viete odhadnúť nové potenciálne zlyhania, podeľte sa o ne v diskusii.

1. Otec pyramíd: Carlo Ponzi

Rodák z Talianska vybudoval svoju podvodnú kariéru až po presťahovaní sa do USA. Investorom ponúkal v dvadsiatych rokoch 50-percentné zhodnotenie pri 45-dňovej investícii a až 100-percentné pri 90-dňovej. Tvrdil, že peniaze zhodnotí nakupovaním poštových kupónov za diskontné ceny v zahraničí a ich následným predajom. V skutočnosti však z peňazí nových investorov vyplácal tých predchádzajúcich.

Aj keď sa inšpiroval prípadom brooklynského účtovníka Williama Millera, dejiny mu prisúdili otcovstvo princípu, ktorý po ňom dostal pomenovanie „Ponziho schéma“ alebo tiež pyramídová hra.

2. Pán seriózny: Bernie Madoff

V pracovni finančníka Bernarda Maddoffa by sme zrejme fotku C. Ponziho nenašli. No Ponziho systém práce určite. Dlho si to nevšimli ani renomované banky či investičné fondy, ktoré vnímali „Bernieho“ ako rešpektovaného finančníka a k tomu aj filantropa. Pre veľké spoločnosti aj malých sporiteľov bol úspešný investor, ktorý dokázal zázračne násobiť peniaze. Keby nevypukla kríza, možno mu tento imidž ostal doteraz. Na faktúre za jeho podvody sa objavila cifra 65 miliárd dolárov.

Bernard Madoff na snímke z roku 2008 Zdroj: SITA/AP

3. Slovensko 2002: Nebankové spoločnosti

Aj Slovensko si zažilo svoje pyramídy. Spoločnosti ako Horizont, BMG, AWG, Drukos, SaS, Unifa a ďalšie lákali na atraktívne zhodnotenie 30 či dokonca 65 percent. Lukratívne zhodnotenie nedokázali získať inak, ako vyplácaním starších investorov z peňazí nových.

Slováci však nepochopili, že ide o podvod. Uverilo im vyše 200-tisíc ľudí, ktorí si po krachu nebankoviek uplatnili na konkurzných súdoch pohľadávky vo výške 1,6 miliardy eur. Len pre zaujímavosť, klienti jednej zo spoločností Horizont Slovakia získali náhradu vkladu len vo výške 4,5 percenta. Prečo sa im tak darilo? Len trojica najväčších nebankoviek minula na reklamu v rokoch 1999 až 2002 viac ako 53 miliónov eur.

4. Slovensko rok 2012: Nelicencovaný obchodník

Desať rokov po páde nebankoviek sa našli Slováci, ktorí uverili, že im súkromná osoba dokáže priniesť ročné zhodnotenie viac ako 60 percent. V tomto prípade išlo o 33-ročného muža zo Senice, ktorý sa ponúkol, že peniaze klientov zhodnotí na FOREXovom trhu mesačne o 5 až 8 percent. Muž gambloval celkovo s 10 miliónmi eur, ktoré mu zverilo 220 kli entov. Aj keď by mladý obchodník peniaze rád vrátil, nemá z čoho. Aj preto čelí viacerým trestným oznámeniam .

Na celej situácii sú zarážajúce dve veci. Klienti nielenže uverili v lukratívne zhodnotenie, ale svoje peniaze zverili neregulovanému subjektu. Na prípad upozornili Hospodárske noviny.

5. Enron: Falošný zázrak na päť

V čase, keď na Slovensku rástla bublina nebankových spoločností, uverili Američania sile Enronu. Vtedy to bola siedma najväčšia spoločnosť v krajine s ročným obratom 100 miliárd dolárov. Nečudo, že do nej investovali tisíce ľudí.

Vedenie spoločnosti nepovažovalo pravdu za dôležitú súčasť účtovných záznamov. Vyšetrovanie potvrdilo manipulácie s účtovníctvom, falšovanie a podplácanie daňových úradníkov. Firma si v daňových rajoch vytvorila tisíce malých spoločností, ale nevykazovala ich ako svoje dcéry. Tieto firmičky preberali dlhy Enronu a brali si úvery. Enron zostával dôveryhodný.

Celkovo stratili investori 32 miliárd dolárov, 20-tisíc ľudí sa ocitlo bez práce a státisíce ľudí prišli o úspory.

6. AIG: Dúfajme, že reality nespľasnú

Vlastné bývanie pre každého Američana. Kedysi sen sa vďaka nízkym úrokovým sadzbám zmenil skutočnosť. Aj keď iba na chvíľu. Banky nemali problém poskytovať úvery nad 100 percent hodnoty založenej nehnuteľnosti (LTV).

V okamihu, keď cena peňazí vzrástla, sa začali komplikácie. Aj keď v Amerike funguje systém osobných bankrotov, priveľa ľudí v problémoch spôsobilo, že prepadnuté nehnuteľnosti nebolo komu predávať. Udalosti nabrali rýchly spád a vyvolali finančnú krízu, ktorej sa svet dosiaľ nezbavil.

Najskôr skrachovali hypotekárne domy Fannie Mae Freddie Mac. V problémoch sa ocitla aj poisťovňa AIG – zarábala totiž na poisťovaní úverov. Jej záchrana stála 85 miliárd dolárov.

Zdroj: SITA/AP

7. Dlhopisy: Štát nie je zodpovedný veriteľ

Kým spúšťačom krízy bola nafúknutá realitná bublina v USA, jej udržiavateľom sú európske krajiny združené v nelichotivom akronyme PIIGS. A nielen ony. Štáty ako Grécko nemali problém falšovať vlastné makroekonomické údaje a dlho tak odolávali neodvratnému.

V mnohých učebniciach so starším dátumom sa objavuje formulácia o tom, že štátne dlhopisy patria k najbezpečnejším investíciám. Žiaľ, aj inštitúcie na Slovensku sa už naučili, že kupovať dlhopisy európskych krajín nemusí byť bez strát. Koniec koncov, história je plná prípadov, keď štát zbankrotuje.

8. Dôchodkový systém: Keď sa spoja Ponzi a štát

Štátne penzijné schémy mali v prvom rade za úlohu vytiahnuť od ľudí peniaze potrebné na povojnové oživenie. Na začiatku sa systém ukazoval bezpečný a stabilný, pretože vojnou zdecimovaná populácia postupne narastala. Vyplácať dôchodky z peňazí pracujúcich bolo dlhé roky udržateľné.

To, čo sa eufemisticky nazýva priebežný penzijný systém, je štátna obdoba pyramídy alebo Ponziho schémy. A ako populácia starne, objavujú sa nedostatky. Aj keď sa štát snaží, je jasné, že musí urobiť niektoré z nepopulárnych opatrení: Buď predĺžiť vek odchodu do dôchodku, zvýšiť odvody alebo znížiť budúce penzie. Prípadne kombináciu všetkých troch.

Z pohľadu daňového poplatníka – sporiteľa je nevyhnutné uvedomiť si, že sa nedá spoliehať iba na štát a dôležité je súkromné sporenie. Ale pozor na to, cez aký produkt.

Čo by si mal investor zapamätať: