1.Kde podávam daňové priznanie
Podľa zákona o dani z príjmov sa daňovníci delia na tých s neobmedzenou a obmedzenou daňovou povinnosťou. Neobmedzení daňovníci sú rezidenti Slovenska. Tí musia podať daňové priznanie z takzvaných celosvetových príjmov u nás.
Čo sú to celosvetové príjmy? To je zárobok zo Slovenska a aj zo zahraničia. To, že príjem zo zamestnania v zahraničí podľa zmluvy zdaňuje štát, kde sa závislá činnosť vykonáva, ešte nie je dôvodom, že tento príjem rezident SR nemusí priznať v daňovom priznaní podanom v SR. Rezident SR má povinnosť uviesť tento príjem (aj napriek tomu, že bol zdanený v zahraničí) v daňovom priznaní podanom v SR.
Obmedzení daňoví rezidenti podávajú daňové priznanie v zahraničí. Na Slovensku by mali zdaniť príjmy zo Slovenska.
2. Kto je vlastne rezident
Daňovník sa nemôže sám rozhodnúť, že je rezidentom slovenským a teda bude podávať priznanie na Slovensku. Rezidentom je taká fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sa zdržiava na území Slovenskej republiky aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach.
Za daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (teda nie je rezidentom Slovenska) sa považuje napríklad ten, kto sa na území SR zdržiava aspoň 183 dní v roku, ale len na účely štúdia, liečenia alebo hranice SR prekračuje len na účely výkonu závislej činnosti, ktorej zdroj je na území SR.
Môže sa však stať, že daňovník bude rezidentom oboch štátov. Tomuto sa v daňovej terminológii hovorí konflikt dvojitej daňovej rezidencie. Ten riešia medzinárodné zmluvy, ktoré obsahujú rozhraničovacie kritéria. Pri riešení konfliktu dvojitej rezidencie sa kritériá aplikujú postupne v tom poradí, v ktorom sú uvedené v zmluve až dovtedy, pokiaľ nie je stanovený len jeden štát rezidencie.
Rozhraničovacie kritériá sú v zmluve uvedené obvykle v takomto poradí:
- stály byt (daňovník má vo vlastníctve alebo v držbe byt, ktorý má stály charakter, je zariadený a udržiavaný pre jeho stále použitie. Nie je pritom rozhodujúce, či ide o rodinný dom alebo bytový dom, či ho má daňovník vo vlastníctve alebo je prenajatý, či ide o prenajatú zariadenú miestnosť. Tento dom, byt alebo prenajatá zariadená miestnosť mu musí byť prístupná nepretržite v každom čase),
- stredisko životných záujmov (ku ktorému štátu má daňovník bližšie osobné a hospodárske vzťahy - napríklad rodinné a sociálne vzťahy, trvalé bydlisko, majetkové pomery, teda vlastníctvo nehnuteľností, zmluvy o pôžičkách a úveroch), zamestnanie, politické, kultúrne a iné aktivity),
- miesto, kde sa obvykle osoba zdržiava (uprednostňuje sa ten štát, v ktorom sa daňovník zdržiava častejšie),
- štátne občianstvo,
- vzájomná dohoda príslušných úradov zmluvných štátov.
3. Ako riešiť konflikt
Ak je fyzická osoba rezidentom oboch štátov, musí použiť kritériá v zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia. Obyčajne sa nachádzajú v článku IV - Rezident.
Karol má trvalý pobyt na Slovensku. Vlani pracoval v Českej republike. Keďže má u nás trvalý pobyt, mal by byť daňovým rezidentom na Slovensku. Ako by sa riešila otázka, ak by v Česku pracoval 220 dní a pritom by mal na Slovensku manželku a nehnuteľnosť? Keďže v Česku pracoval viac ako 180 dní, mal by byť podľa ich legislatívy ich rezidentom. Ak sa použije zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia s Českou republikou, Karol bude rezidentom slovenským. Podľa zmluvy sa totiž jeho daňová rezidencia určí podľa toho, kde má „stredisko životných záujmov“. Keďže na Slovensku má rodinu a nehnuteľnosť, otázka je vyriešená.
4. Rozhoduje aj výška príjmu?
Pri hľadaní odpovede na otázku, či podať daňové priznanie, rozhoduje aj výška príjmu. Ak by daňovník zarobil spolu na Slovensku a v zahraničí viac ako 1 901, 67 eura musí podať daňové priznanie. Príjmy sa spočítavajú.
5. Nebudem platiť daň dvakrát?
Ak ste platili daň zo zárobku v zahraničí, ste daňovým rezidentom slovenským, neznamená to automaticky, že v podanom daňovom priznaní na Slovensku budete príjem z cudziny opäť zdaňovať. Na zamedzenie dvojitého zdanenia existujú metódy. Použije sa buď metóda zápočtu dane alebo metóda vyňatia príjmov zo zdanenia.
Pri započítaní dane z príjmov zo závislej činnosti rozhoduje základ dane z celosvetových príjmov, základ dane zo zahraničných príjmov, daň zaplatená v zahraničí. Na prepočet sa použije ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie a suma za zaokrúhli matematicky na dve desatinné miesta. Podstatná je aj daň vypočítaná v priznaní. Daňovník znižuje daň z príjmov vypočítanú zo základu dane z celosvetových príjmov o daň uznanú na zápočet, ktorá sa uznáva najviac do výšky dane zaplatenej v zahraničí.
Pri vyňatí príjmov je dôležitý základ dane z celosvetových príjmov a základ dane zo zahraničných príjmov. Daňovník od základu dane z celosvetových príjmov odpočíta základ dane zo zahraničných príjmov a tak zdaňuje len tuzemské príjmy.
Akú metódu môžete použiť? Je to len na vás. Môžete sa riadiť metódou, ktorú upravuje zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia s druhou krajinou alebo si vyberiete druhú metódu. To znamená, ak je pre vás výhodnejšie vyňatie príjmov zo zdanenia, môžete postupovať takto.
6. Ako prepočítať príjem
Ak rezident SR nie je účtovnou jednotkou, môže sa rozhodnúť, aký prepočítací kurz použije pri prepočte zahraničnej meny na eurá.
Pri príjmoch sú to tieto kurzy:
- priemerný kurz za kalendárny mesiac, v ktorom bol poskytnutý alebo
- kurz platný v deň, v ktorom bol prijatý v cudzej mene alebo pripísaný bankou alebo pobočkou zahraničnej banky alebo ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie alebo
- priemer z priemerných mesačných kurzov za kalendárne mesiace, za ktoré podáva daňové priznanie, v ktorých daňovník poberal príjmy
- pri výdavkoch použije primerane postup uvedený pri príjmoch v zdaňovacom období, v ktorom boli tieto výdavky vynaložené
Ak rezident SR je účtovnou jednotkou, na prepočet cudzej meny na eurá použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, platný ku dňu, ku ktorému je uplatnený daňovníkom v účtovníctve, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri kúpe a predaji cudzej meny za eurá sa uplatní postup podľa osobitného predpisu.
Na zápočet dane zaplatenej v zahraničí sa použije ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie. Ak je zdaňovacím obdobím iné obdobie ako kalendárny rok, na prepočet sa použije priemer vypočítaný z priemerných mesačných kurzov za obdobie, za ktoré sa daňové priznanie podáva. Informácie o kurzoch jednotlivých mien je možné získať na internetovej stránke Národnej banky SR.
7. Aké doklady musíte priložiť k priznaniu?
K priznaniu musíte priložiť potvrdenie o príjmoch zo závislej činnosti od zahraničného zamestnávateľa.
Čo keď zdaňovacie obdobie je iné ako v SR a v lehote na podanie daňového priznania nemáte doklad o zaplatení dane od zahraničného zamestnávateľa alebo daňového úradu? V daňovom priznaní podanom v SR môžete uviesť predpokladanú výšku príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí a daň pripadajúcu na tieto príjmy za zdaňovacie obdobie, za ktoré podávate daňové priznanie.
Ak si nie ste istý, či ste rezident Slovenska, požiadajte miestne príslušný daňový úrad o potvrdenie o rezidencii k územiu Slovenskej republiky. Správca dane pred vydaním potvrdenia preskúma a preverí všetky skutočnosti relevantné pre určenie daňovej rezidencie a potom vám vydá potvrdenie na trojjazyčnom formulári.
Správca dane môže rezidentovi SR potvrdzovať daňovú rezidenciu daňovníka aj na tlačive zahraničného správcu dane. Ak správcovi dane daňovník predkladá na potvrdenie tlačivá zahraničnej daňovej správy, je potrebné zabezpečiť ich preloženie do slovenského jazyka (nemusí ísť o úradný preklad). Tieto tlačivá prekladá spolu s originálom dokladu. Za vydanie potvrdenia sa neplatí.
Ak doklady nemáte, môžete daňovému úradu oznámiť do 31. marca, že si termín podania daňového priznania odkladáte. Keďže ste mali zahraničné termíny, priznanie si môžete odložiť až o šesť mesiacov, teda do konca septembra. Dovtedy si môžete zohnať všetky potvrdenia.
