Takto vláda reagovala na dlhy, ktoré má voči nezabezpečeným veriteľom Váhostav. Okrem toho spolu s novelou Obchodného zákonníka bola prijatá aj novela viacerých iných zákonov, ktoré súvisia s úpravou konkurzného konania a najmä so spresnením zodpovednosti štatutárnych orgánov spoločnosti, ak nepodali návrh na vyhlásenie konkurzu. Bol novelizovaný zákon o konkurze a reštrukturalizácii, zákon o obchodnom registri. Zavádza sa napríklad register diskvalifikácií ako aj ďalšie postihy pri odďaľovaní riešenia úpadku firmy, zákaz vrátenia vkladov. Vznikol tiež inštitút krízy obchodnej spoločnosti. Odborníci tvrdia, že bleskové schvaľovanie novely sa podpísalo na kvalite zákona.

1. Zákaz vrátenia vkladu spoločníkov a pôžička

Spoločnosť dnes už nemôže vrátiť svojim spoločníkom vklady, ktoré nie sú „žiadnym spôsobom odôvodnené a sú neprimerané“. Platí to už od 29. apríla. Jediná výnimka sa týka vyplatenia vkladu pri znižovaní základného imania. Čo to bude znamenať v praxi? Firmy budú musieť aj pri takýchto krokoch použiť transferové oceňovanie.

Bezúročná pôžička spoločníkovi je už považovaná za „neobvyklé plnenie, neprimerané bežnému obchodnému styku“.

Spoločník môže dať spoločnosti úver len vtedy, ak ho poskytne inak ako v hotovosti. Malo by to odbúrať zaužívanú prax, že podnikateľ vkladal do pokladnice firmy vlastné peniaze a v účtovníctve sa tieto peniaze viedli ako pôžičky. Tie si potom na konci roka nechal vyplatiť.

Po novom v prípade, ak sa štatutárny orgán vzdá svojej funkcie, musí túto skutočnosť overiť notár. Doteraz bolo možné vzdanie deklarovať len vyhlásením a valné zhromaždenie spoločnosti to vzalo na vedomie.

2. Ručenie štatutára za nezákonné vrátenie vkladu

Ak spoločnosť poskytne spoločníkovi plnenie a pritom poruší zákon, za jeho spätné vrátenie zodpovedá štatutárny orgán spoločnosti. Ten od júla tohoto roku zodpovedá za rozdiel medzi poskytnutým plnením a odôvodneným plnením. Štatutár musí tento rozdiel zaplatiť zo svojho.

3. Spoločnosť v kríze

Na túto zmenu sa musia firmy pripraviť od januára budúceho roku. Spoločnosť musí po novom sledovať jej stav a v prípade, ak príde k predĺženiu spoločnosti, bude musieť prijať opatrenia na nápravu stavu a v konečnom prípade vyhlásiť konkurz. Spoločnosť sa dostáva do krízy vtedy, ak je pomer jej vlastného imania a záväzkov nižší ako 8 ku 100. To znamená, že ak na každých 8 eur vlastného imania pripadá viac ako 100 eur záväzkov. Ak sa spoločnosť ocitne v kríze, zákon obmedzí vrátenie pôžičiek, ktoré spoločnosti poskytli jej spoločníci.

Spoločnosť pred vyplatením zisku musí zistiť, či by sa nedostala do krízy. V stave krízy si následne nemôže vyplatiť zisk, alebo si ho vyplatí len do takej výšky, kedy spoločnosť stále bude mať vyššie základné imanie ako záväzky.

4. Register diskvalifikácií

Od nového roka sa môžu štatutári spoločností ocitnúť na čiernej listine. Súd im môže zakázať vykonávať činnosť. Konateľa na listine súd potom odstráni zo všetkých spoločností, v ktorých figuruje. Takýto štatutár musí tiež zaplatiť všetky škody vzniknuté jeho konaním po právoplatnom rozhodnutí súdu ak je naďalej aktívny v nejakých firmách.

5. Ako zlučovať firmy a splatiť základné imanie

Pri zlučovaní, splynutí alebo rozdelení spoločnosti už bude od januára potrebný súhlas správcu dane. Novela opäť zrušila povinnosť splatiť základné imanie vkladom na účet. Bude stačiť vyhlásenie správcu vkladu. Tým sa opäť otvorila cesta k založeniu spoločnosti s fiktívnym vkladom.

6. Zmeny v reštrukturalizáciách

Práve týmito zmenami vláda reagovala na problémy nezabezpečených živnostníkov, ktorým mal Váhostav vyplatiť len 15 percent ich pohľadávok.

Na začatie reštrukturalizácie dlžníka sa už od 29. apríla vyžaduje, aby od skončenia jeho uplynulej reštrukturalizácie alebo jeho právneho predchodcu uplynuli aspoň dva roky. Dôvodom na popretie prihlásenej pohľadávky do reštrukturalizácie nemôže byť skutočnosť, že jej spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka. Povinným bodom reštrukturalizačného plánu bude možnosť výmeny pohľadávok veriteľov za majetkovú účasť na dlžníkovi (z veriteľov dlžníka sa stanú jeho vlastníci).

Dlžník bude musieť uspokojovať veriteľov nezabezpečených pohľadávok zo svojich budúcich ziskov až do výšky 100 percent ich pohľadávok.

Súčasťou reštrukturalizačného plánu musí byť vydanie akcií alebo iných majetkových účastí na dlžníkovi výmenou za pohľadávky veriteľov skupiny pre nezabezpečené pohľadávky (s výnimkou skupiny veriteľov podriadených pohľadávok) alebo za nové peňažné vklady dlžníkovi. Ak by takýto bod nebol súčasťou reštrukturalizačného plánu, bol by to pre súd jeden z dôvodov, kedy by musel takýto reštrukturalizačný plán povinne zamietnuť. Výška akcií alebo iných majetkových účastí na dlžníkovi, ktoré sa majú vydávať alebo vymieňať za pohľadávky, musí byť minimálne vo výške čistého zisku a iných vlastných zdrojov dlžníka rozdelených jeho členom v posledných dvoch rokoch.

Seriál pripravujeme v spolupráci s Jánom Marônekom, spolumajiteľom M2 Business s.r.o., spoločnosti zaoberajúcej sa zakladaním, predajom a správou obchodných spoločností

Nabudúce: Zmeny pre veriteľov v reštrukturalizácii