1. Na trhu práce

Najskôr všeobecná formulácia o potrebe vzdelávania. Investovať doň sa oplatí aj v období inflácie vysokoškolského či gymnaziálneho štúdia. Aj preto je potrebné zohľadňovať výšku investície (čas a prípadné školné) voči získanému úžitku.

Povedané inak, ak Vysoká škola zbytočných štúdií sídliaca v dedine s 300 obyvateľmi ponúka odbor manažment a v profile tvrdí, že si absolventi nájdu uplatnenie na stredných a vyšších manažérskych pozíciách, nemusí to byť automaticky pravda. Dokonca sa môže stať, že personalisti budú absolventov pochybných škôl automatiky vyraďovať hneď pri preberaní životopisov.

Rozhľadený človek bez formálneho vzdelania tak môže mať na trhu práce i v bežnom živote lepšiu pozíciu ako tuctový produkt továrne na diplomy. Investovať do vzdelania sa síce stále oplatí, to však neplatí pre „kúpenie si“ diplomu.

2. V obchodovaní so šmejdmi

Či už predávajú neefektívne finančné produkty alebo predražené deky, spája ich zneužívanie nízkej vedomostnej úrovne kupujúcich a silný predajný tlak. Žiaľ, spotrebitelia často ustupujú. Prax potvrdzuje, že šmejdi neradi strácajú čas diskutovaním s odborne podkutými spotrebiteľmi. Pokiaľ potenciálny kupca preukáže náznaky vedomostí o predávanej službe, radšej utekajú hľadať cestu menšieho odporu.

Na ochranu pred finančnými šmejdmi naozaj netreba vyštudovať vysokoškolský odbor financií, niekedy stačí venovať pár minút týždenne prečítaniu edukatívneho seriálu.

3. Pri ochrane spotrebiteľských práv

Jedna z najobľúbenejších viet pracovníkov callcentier či prepážok finančných inštitúcií je „to sa nedá“. Oprávnené a často jednoduché požiadavky klientov narážajú na neprekonateľný múr obrovskej byrokracie.

Aj ten sa dá prekonať. Doslova zázračné sú v tomto prípade formulácie ako „sťažnosť na NBS“, „žaloba na súd“ a „odchod ku konkurencii“. Svoje práva si však bráni len malá časť spotrebiteľov, len tí, ktorí o takejto možnosti vedia.

4. V zdravotnej starostlivosti

Aj keď už nestojíme v radoch na banány, čakanie ostalo charakteristické pre zdravotníctvo, kde sú poradovníky doslova nočnou morou väčšiny pacientov. Výsledkom nie je len strata času, ale často aj zmarené zdravie – najmä v prípadoch, ak sa pacient dostane na zákrok či vyšetrenie neskoro.

V krajine rovných a rovnejších asi nikoho neprekvapí, že samoplatcovia sa dostanú k vyšetreniam rýchlejšie. Múdrejší je v tomto prípade ten, kto s takouto situáciou počíta a má aj komerčné zdravotné poistenie.

5. V dôstojnej starobe

Slovensko starne, dôchodcovia žijú dlhšie a ubúda pracujúcich. Výsledkom je čoraz menej verejných peňazí na vyplácanie dôchodkov. Ani alternatívny druhý pilier pritom nie je ideálnym riešením. Aj ten zasiahne negatívny demografický vývoj. Dôvodom je doživotná renta, ktorej výška bude s rastúcou dlhovekosťou klesať. Ľudia totiž budú žiť dlhšie, čo znamená, že rovnaká nasporená suma sa bude musieť v matematicko-poistných vzorcoch prepočítavať na čoraz viac rokov.

Múdrejší je v tomto prípade ten, kto sa nespolieha len na štátny dôchodok z prvého či druhého piliera, ale sporí si aj individuálne, optimálne tak, aby sa jeho úspory nedali jednoducho znárodniť.

Prečítajte si všetky vydania seriálu Finančná sebaobrana a objednajte si RSS odber tu.