1. Úver je zadarmo

Najčastejšie sa „úver zadarmo“ používa pri splátkovom predaji, je to známa fráza „bez navýšenia“. Často je to naozaj pravda, treba si však položiť otázku, z čoho potom poskytovateľ úveru žije? V mnohých prípadoch z obchodnej marže na predávanom tovare. Aj preto je dôležité nenechať sa opiť nulovým navýšením a zamerať sa na predajnú cenu, môže byť totiž vyššia ako v iných obchodoch. Samozrejme, nie vždy, niekedy je predajná cena natoľko priaznivá, že sa vďaka nulovému navýšeniu oplatí zobrať si tovar na splátky a hotovosť nechať zhodnocovať v banke či vo fondoch.

Je tu aj ďalší pohľad. To, že si tovar berieme na splátky bez navýšenia, nič nemení na fakte, že sa zadlžujeme a na isté obdobie si zvyšujeme svoje budúce výdavky. Pokiaľ máme rozpočet veľmi natesno alebo nemáme vytvorenú žiadnu rezervu, je lepšie vzdať sa radosti z výhodnej kúpy a radšej myslieť na neočakávané situácie (dlhšia PN, strata práce), ktoré s úvermi na krku zvládame ťažšie.    

2. Elektronika nie je spotreba, ale investícia

Všeobecná poučka znie, že úver by sme nemali splácať dlhšie, ako budeme používať tovar, ktorý sme si vďaka nemu kúpili. Povedané inak, je chyba požičiavať si na bežnú spotrebu, ale na investičné výdavky to môže mať význam. Predovšetkým pri bielej technike, ako sú chladničky a práčky, je nepredstaviteľné nemať ich. Ak sa pokazia a v rozpočte nie je dostatočná hotovosť na ich kúpu, niet inej cesty, ako si na ne požičať.  

To však neznamená, že kúpa každého elektrospotrebiča je investičným výdavkom. Tradiční ekonómovia budú možno namietať, ale vplyvom morálneho opotrebovania (na trhu sa objavil modernejší výrobok) sa aj z čiernej techniky stáva bežná spotreba. Vidieť to pri prehrávačoch, počítačoch, tabletoch, mobiloch. Pokiaľ si niekto každé tri roky mení smartfón či tablet, lebo chce mať modernejší, stáva sa takýto výdavok spotrebou a platia preň odporúčania o nepožičiavaní si na bežnú spotrebu.  

3. Inflácia kradne úspory

Pre nízke úrokové sadzby majú najmä banky problém poraziť zhodnocovaním peňazí infláciu. Rast cien teda v mnohých prípadoch naozaj odkrajuje z usporených peňazí. To však nie je dôvod prestať sporiť a bezhlavo míňať. Samozrejme, s výnimkou krajín s hyperinfláciou, kde peniaze strácajú hodnotu doslova z rána do večera, ale to nie je prípad Slovenska.

Práve preto, že na bežného spotrebiteľa striehnu rôzne nástrahy (strata práce, zdravotné problémy, pokazené spotrebiče), je nevyhnutné myslieť na krátko-, stredno- aj dlhodobú spotrebu. Najmä ak vezmeme do úvahy, že dobre nastavené strednodobé a dlhodobé sporiace produkty spravidla nemajú problém s porážaním inflácie. A pri krátkodobej rezerve zjednodušene platí, že aj prípadné nepatrné odkrojenie z hodnoty usporených peňazí je menej bolestivé ako neskoršia nevyhnutnosť požičať si za 10 percent.

4. Míňajte, podporujete ekonomiku

Obľúbená veta mnohých politikov počas krízového obdobia má svoj racionálny základ. Všeobecne naozaj platí trochu absurdný výrok, že míňať je makroekonomicky zodpovedné, no mikroekonomicky už nie. Povedané inak, míňať je prospešné pre hospodárstvo, ale problémové pre rodinný rozpočet. Aj preto je dôležité hľadať kompromis, to znamená neodkladať nevyhnutné výdavky, keď na ne máme našetrené, ale zároveň nekupovať zbytočnosti, najmä nie za každú cenu. Nie ste vláda, aby váš rozpočet mohol byť deficitný.

5. Požičať si je jednoduchšie ako sporiť

Pozorní čitatelia TREND.sk vedia, že tejto fáme sme sa už venovali. Preto len krátko, na novú práčku môžeme dva roky sporiť alebo tri roky splácať úver na rovnakú sumu a to je dosť veľký rozdiel.  

Prečítajte si všetky vydania seriálu Finančná sebaobrana a objednajte si RSS odber tu.