SNS chce tento návrh presadiť len politickou silou a bez diskusie s odborníkmi. Tí upozorňujú, že to vôbec nie je dobrý nápad. Hodnotia ho ako ekonomický diletantizmus a populizmus zasahujúci do slobody podnikania na Slovensku.
Bez diskusie
Zamestnávatelia nesúhlasia najmä s tým, akým spôsobom sa chce otázka 13. platu riešiť. Podľa nich by sa mala v prvom rade spustiť oficiálna veľká verejná diskusia s podnikateľskou verejnosťou, kde by sa hovorilo o pozitívach a negatívach tohto návrhu.
„Nemalo by sa to riešiť systémom o nás-bez nás. A až po vyhodnotení diskusie by sa malo rozhodnúť, či 13. plat uzákoniť alebo nie,“ konkretizovala výhrady Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR jej hovorkyňa Miriam Špániková.
„Ak predseda parlamentu Andrej Danko chce zaviesť povinnosť vyplácať 13. plat z dôvodu uplatňovania princípu zásluhovosti a výkonu, tak je najvyšší čas, aby tak začal konať hlavne u poslancov. Ich prvoradou úlohou je aj vytvárať zodpovedné legislatívne prostredie pre podnikateľov a nie zasahovať do ich systému odmeňovania,“ konštatoval Pavol Jančovič, CEO spoločnosti Topnad.
Podľa neho podmienky, v akých sa cestná nákladná doprava na Slovensku nachádza, patria medzi najhoršie v EÚ, preto majú zákonodarcovia toho dosť čo zlepšiť.
13. plat, SNS, bilbord Zdroj: Milan David
„Téma 13. platu len zbytočne odpútava pozornosť od podstatných vecí, ktoré nielen dopravcov, ale i ostatných zamestnávateľov trápia omnoho viac. A to sú nedostatok pracovných síl, neefektívne školstvo, únik mladých do zahraničia a o vymožiteľnosti práva, ako aj o daňovo-odvodovom zaťažení na Slovensku sa radšej ani nezmienim. Tieto témy by mal parlament okamžite riešiť.“
Vladimír Hutta, výkonný riaditeľ Asociácie vonkajšej reklamy si myslí, že ide o populistický krok politikov, ktorým sa chcú zavďačiť voličom, ale bez vlastnej finančnej ujmy.
„Ide o ďalší krok proti podnikateľom a ostatným neštátnym zamestnávateľom, lebo najľahšie sa rozhoduje o peniazoch iných, ktorí si to však museli zarobiť vlastným podnikaním.“
V. Hutta hovorí, že ak sa má zaviesť 13. plat ako všeobecná zákonná povinnosť, treba začať v štátnej správe a v obciach a ich rozpočtových a príspevkových organizáciách. „Zatiaľ v štátnej správe nie sú platy ani na úrovni minimálnej mzdy.“
Plošné zavedenie 13. platu by pre spoločnosti znamenalo výrazné zvýšenie osobných nákladov, a to aj v prípade, ak by sa z neho neplatili odvody. Tvrdí to Vladimír Tonka, generálny sekretár Zväzu zamestnávateľov energetiky Slovenska.
„Navýšenie osobných nákladov by sa negatívne prejavilo aj v iných ekonomických ukazovateľoch spoločností. Bolo by výrazne netrhovým opatrením, pretože systém odmeňovania má byť záležitosťou každého podnikateľského subjektu. Zavedenie 13. platu by malo vychádzať z ekonomických možností jednotlivých podnikateľských subjektov v závislosti od ich finančnej situácie.“
Povinné a plošné zavedenie 13. platu by podľa neho negatívne regulovalo aj pracovný trh.
S plošným zavedením 13. platu bez akéhokoľvek prepojenia na výsledky hospodárenia spoločnosti zamestnávatelia v energetike združení vo zväze nemôžu súhlasiť. V opačnom prípade by bolo potrebné pristúpiť k prehodnoteniu poskytovaných benefitov pre zamestnancov tak, aby nedošlo k neúmernému navýšeniu čerpania mzdových prostriedkov. Sú totiž aj prípady, keď zamestnávateľ prestal používať termín 13. plat a pritom ho naďalej vypláca pod názvom napríklad odmena za hospodársky výsledok.
Nesystémová výnimka
Doplatiť na tento nápad môžu najmä malé firmy. Mnohé z nich majú v súčasnosti problém vyplatiť svojim zamestnancom trinásty plat. Ak im to štát prikáže, zamestnanci to pocítia v znížení reálnych platov. Zamestnávatelia budú hľadať dodatočné zdroje inde, čo sa v konečnom zúčtovaní negatívne prejaví na peňaženkách zamestnancov. Objem mzdových prostriedkov firma prepočíta na trinásť mesiacov, za rok teda dostane zamestnanec to isté.
Druhým prípadom môže byť to, že firma prepustí zamestnancov, ktorých nevyhnutne nepotrebuje, aby ušetrila na mzdách. Ďalšou možnosťou, ako príkaz zo zákona obísť, je paušálne zníženie odmien, aby firma tak ušetrila na trináste platy.
Takéto úvahy potvrdil aj prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska medzi 177 podnikateľmi.
Ak by štát zaviedol povinné trináste platy oslobodené od daní a odvodov, viac ako tretina firiem (35,6 percenta) by zabrzdila bežné zvyšovanie miezd a premietla by ho do celoročných odmien. Časť podnikateľov (22 percent) by mzdy dokonca znížila, aby si vytvorila zdroje na povinné trináste platy.
Ďalšia časť by zvýšila celkový objem miezd (24,3 percenta). Iba malá časť by musela reagovať prepúšťaním. V odpovediach z kategórie „Iné“ (13,6 percenta) sa respondenti sťažovali najmä na zvýšenú administratívu, ďalší si myslia, že by to prinieslo len politické body tým, ktorí by to presadili.
V prípade, že by trinásty plat bol oslobodený od daní a odvodov, ale jeho vyplatenie by bolo nepovinné, takmer 40 percenta firiem by ho vyplácalo v rovnakom objeme aj naďalej. Namiesto štátu a do poisťovní by však viac peňazí putovalo priamo k zamestnancom.
Ďalšia takmer rovnaká skupina (37,3 percenta) by špekulovala – čo najviac peňazí z mesačných miezd by presunula do trinásteho platu, aby ušetrila na daniach a odvodoch. Tomu by sa však dalo jednoducho zabrániť – ak by daňovo-odvodové zvýhodnenie trinásteho platu bolo limitované len do výšky priemernej mesačnej mzdy zamestnanca počas roka.
Takmer päť percent firiem by daňovo-odvodové úľavy motivovali začať vyplácať trinásty plat, zhruba 12 percent firiem by ho ani potom nezaviedlo. Z ostatných odpovedí by firmy väčšinou trinásty plat vyplácali ako doteraz – podľa ekonomických výsledkov.
Únia dopravy, pôšt a telekomunikácií SR tvrdí, že povinné zavedenie 13. platu by bolo nesystémovým zásahom do podnikateľského prostredia. „Tento benefit si môžu dovoliť len úspešné firmy a aj tie majú spravidla pre výplatu tohto benefitu v kolektívnych zmluvách dohodnuté ekonomické podmienky. Ak by zamestnávatelia boli nútení objem mzdových prostriedkov rozdeliť z 12 platov na 13, nebolo by to v prospech zamestnancov,“ hovorí Milan Chúpek, generálny tajomník únie.
13. plat, SNS, bilbord Zdroj: Milan David
Sú však podľa neho opatrenia, ktoré by nenarušili podnikateľom finančné plány a pomohli by zamestnancom.
Zamestnancom a zamestnávateľom by podľa jeho názoru veľmi pomohlo, keby napríklad z odmien vo výške jednej mzdy neodvádzali odvody a zamestnancom by takáto suma nebola zdaňovaná.
Odchodné, odstupné a príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie by nemali byť zahrnuté do vymeriavacieho základu pre odvody na sociálne a zdravotné poistenie.
„Odstupné a odchodné zamestnávatelia držia v medziach Zákonníka práce nakoľko každé zvýšenie je veľmi ekonomicky zaťažujúce práve z dôvodu vysokých odvodov. Zamestnanci pri zvýšenom vymeriavacom základe na sociálne poistenie, neobmedzenom vymeriavacom základe na zdravotne poistenie a úhrade daní dostanú sotva dve tretiny odstupného alebo odchodného,“ pripomína M. Chúpek.
Dodáva, že aj príspevky zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie sú zamestnancom zdaňované a sú zahrnuté do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie. Tretí pilier by mal byť podľa M. Chúpeka od daní a odvodov oslobodený do výšky 6 percent zo zúčtovanej mzdy zamestnanca. Od daní a odvodov by mali byť oslobodené plnenia zo sociálneho fondu a mohol by byť zavedený určitý limit – napríklad do 1 000 eur ročne.
Priestor pre špekulácie
Ťažiť z návrhu by však mohli veľké firmy. Mnohé už dnes trináste platy svojim zamestnancom dávajú. Musia z nich odviesť sociálne a zdravotné odvody. Ak má zamestnanec napríklad hrubý príjem 1 300 eur, na sociálnych a zdravotných odvodoch zaplatí 174,20 eura, jeho zamestnávateľ 457,60 eura. Okrem toho ešte zamestnanec zaplatí na dani 153,60 eura.
Neplatenie odvodov z trinásteho a štrnásteho platu môže motivovať zamestnávateľov, aby špekulovali. Napríklad sa so zamestnancom dohodnú, že mu celý rok budú vyplácať minimálnu mzdu a potom mu vyplatia zvyšok ako 13. a 14. plat. Samozrejme – bez odvodov a daní. Výhodné to môže byť aj pre majiteľov firiem. Tí sa takto budú môcť vyhnúť zdaneniu vyplatených podielov na zisku. Od januára už z dividend musia zrážať 7-percentnú daň. Ak sa zamestnajú vo svojej firme za minimálnu mzdu a potom si nechajú vyplatiť obrovský 13. a 14. plat, nebudú z neho odvádzať ani odvody a ani daň.
Andrej Danko Zdroj: SITA
Problém s trinástymi platmi môže byť u štátnych zamestnancov. Snáď najväčší by bol v zdravotníctve. V zdravotníctve platí mzdový automat, podľa ktorého sa k 1. januáru musia všetkým zdravotníckym a nezdravotníckym pracovníkom zvyšovať platy. Potrebných je na to 14 miliónov eur.
„Pokiaľ by sme museli poskytovať 13. plat, to by znamenalo ďalšie financie do zdravotníctva. Štátny rozpočet však s tým nepočíta,“ pripomenul prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko.
Ak by štát nezvýšil odvody za poistencov do poisťovní, opatrenie A. Danka by deficit v zdravotníctve ešte prehĺbilo.
Takéto riešenie sa určite nebude páčiť ministrovi zdravotníctva Tomášovi Druckerovi. Ten naopak presadil v novele, že od januára sa zrušili maximálne vymeriavacie základy na zdravotné poistenie. Kým do konca roka 2016 zamestnanci odvádzali zdravotné odvody maximálne z príjmu, ktorý je určený vo výške 60-násobku priemernej mesačnej mzdy za rok 2014, od januára je odvodmi zaťažený celý príjem. Na zdravotnom si priplácajú zamestnanci, zamestnávatelia, živnostníci a iné samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré majú relatívne vysoké príjmy a zároveň aj vysoké vymeriavacie základy (pre rok 2017 viac ako 52 980 eur).
