1. Zdanenie dohôd a vrátenie dane

Študent pracoval na dohodu o brigádnickej činnosti, neuplatňoval vo vyhlásení k zdaniteľným príjmom ani u jedného zamestnávateľa nezdaniteľnú čiastku. Zarobil v hrubom 1,5-tisíc eur, z ktorých mu zamestnávateľ strhol a odviedol daň zo mzdy 285 eur. Aj napriek tomu, že nemusí podávať daňové priznanie vyplatí sa mu to. Príjem z dohody si zapíše do daňového priznania typu A a štát mu vráti cez celú daň 285 eur. Platí totiž, že ak je ročný príjem do 1 867,97 eura (polovica nezdaniteľnej sumy), daň sa nevyrubí a neplatí.

Daň vám vrátia aj pri vyššom zárobku. Každý daňovník (okrem celoročných dôchodcov) má nárok na nezdaniteľnú sumu 3 735,94 eura. Ak zamestnávateľ zamestnancovi zdanil celý príjem a neuplatnil mu mesačnú nezdaniteľnú sumu, po podaní daňového priznania a uplatnení si nezdaniteľnej sumy a započítaní zaplatenej dane, daňový úrad odvedenú daň vráti.

2. Príjem dôchodcu a nezdaniteľná suma

Penzistovi priznala Sociálna poisťovňa dôchodok 310 eur od 1. 10. 2012 s tým, že mu bol vyplatený až 1. 4. 2013. Takýto dôchodca si nemôže uplatniť celú nezdaniteľnú časť základu dane ale len rozdiel nezdaniteľnej sumy a dôchodku za 9 mesiacov (2 790 eur), teda sumu 945,94 eura.

3. Darovanie 2 % dane

Daňovníci radi využívajú asignáciu dane - možnosť poslať registrovaným právnickým osobám 2 percentá z dane z príjmov. Často krát však pozabudnú, že musia daň načas zaplatiť. Ak daň do 31. 3. 2014 nezaplatia, daňový úrad 2 percentá oprávnenej organizácii nepošle.

4. Ako na zahraničné príjmy

Najväčšie problémy so zdanením sú pri zahraničných príjmoch. Najdôležitejšou vecou je určenie daňového domicilu, teda odpoveď na otázku, či má daňovník len obmedzenú daňovú povinnosť. Ide väčšinou o  fyzické osoby, ktoré sa dlhodobo zdržujú v cudzine, ale vlastnia na Slovensku nehnuteľnosť, ktorú prenajímajú. Aj napriek tomu, že boli (zdržiavali sa, pracovali) v zahraničí celý rok a v zahraničí majú aj najbližšiu rodinu, o tom, či náhodou nemajú povinnosť podať daňové priznanie z celosvetových príjmov, by sa mali radšej poradiť s daňovým poradcom.

Slovensko má uzatvorené zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s mnohými štátmi. Prvou a základnou otázkou, ktorú je potrebné riešiť pri príjmoch zo zahraničia, je otázka osobnej príslušnosti k danému územiu. Ide o takzvanú daňovú rezidenciu. Z toho potom vyplýva, kde vlastne zdaňuje svoje príjmy, teda či na Slovensku, alebo v cudzine.

Ak ide o daňové rezidenta Slovenska, musí u nás zdaniť všetky príjmy (celosvetové) - aj tie zo Slovenska a aj tie v zahraničí. Potom prídu na rad medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Upravujú, kto je rezident a ako sa zdaňuje príjem. Slovenský rezident si môže vybrať, či si príjmy a zaplatenú daň zo zahraničia započíta alebo ich vyjme zo zdanenia v daňovom priznaní, ktoré musí podať na Slovensku. Vo väčšine prípadov je výhodnejšie vyňatie príjmov zo zdanenia.

Ak je daňovník rezidentom iného štátu, musí na Slovensku zdaniť len zárobok zo Slovenska.

5. Príjem z prenájmu

Často prenajímajú byt či dom manželia. Nemajú pritom jasno v tom, ako majú zárobok z prenájmu zdaniť. Zákon  prenajímateľov - manželov zvýhodňuje. Nielen, že si môže každý uplatniť oslobodenú sumu 500 eur, ale zákon ani neurčuje, ako si môžu manželia rozdeliť príjem. V tom istom pomere si však potom rozdelia aj výdavky. To umožňuje daň optimalizovať.

Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti v bezpodielovom vlastníctve manželov môže zdaniť len jeden z manželov. Majú napríklad z prenájmu zárobok 4,8-tisíc eur, výdavky 1 440 eur. Vyplatí sa im zdaniť príjmy iným spôsobom. Manžel si "oddelí" príjem 500 eur, ktorý je do výšky 500 eur oslobodený, čiže nemusí podávať daňové priznanie. Manželke zostane 4 300 eur, z ktorých 500 eur bude oslobodených a ďalej pokračuje vo výpočte pomerným krátením výdavkov oproti príjmu. Zárobok z prenájmu znížený o 500 eur sa zapisuje  do tlačiva typu B v VI. oddiele v tabuľke č. 1 na riadku č. 10 v stĺpci 1. Daňové výdavky sa uvádzajú na riadku č. 10 v stĺpci 2.

6. Príjmy z podnikania

Karol si v júni 2013 vybavil živnostenský list. Okrem toho má riadne zamestnanie. Podnikanie však do konca roku nestihol rozbehnúť. SZČO, ktorý je síce "živnostník", ale v roku 2013 dosiahol len príjem zo zamestnania, nemusí podávať daňové priznanie typu B, keďže nemal zo živnosti žiadny príjem. Preto zamestnávateľa požiada o ročné zúčtovanie dane. Iná situácia by bola, ak by mal z podnikania príjem ale výdavky by boli vyššie, teda ocitol by sa v strate. V tomto prípade musí daňové priznanie typu B podávať. Do tlačiva by si potom zapísal na základe potvrdenia o príjme zamestnávateľa aj príjmy zo zamestnania.

7. Predaj domu

Peter po vzdialenom príbuznom zdedil  v roku 2011 dom s pozemkom, ktorého hodnota bola súdnym znalcom určená na 27-tisíc eur. V roku 2013, čiže po menej ako 5 rokoch,  celé dedičstvo predal za 24-tisíc eur. Aj keď ho predal za menej ako za čo ho kúpil, napriek tomu musí podať k tomuto príjmu daňové priznanie. Príjem zapíše do tlačiva typu B, do tabuľky číslo 3 (VIII. oddiel) na riadok 2. Do formuláru uvedie príjem 24-tisíc eur, do výdavkov sumu 27-tisíc eur, teda kúpnu sumu domu. K výdavkom môže pripočítať aj cenu posudku znalca. Výsledkom  bude daňový základ 0 eur (na stratu sa neprihliada). Daňovníci si často myslia, že k stratovým predajom netreba podávať daňové priznanie, a to nie je správne.

8. Príjmy zdanené zrážkovou daňou

Väčšina príjmov je zdanených preddavkovo. Takýto príjem sa dáva do daňového priznania. Inak je to, ak je príjem zdanený zrážkovou daňou. Ide najčastejšie o príjem autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie. Príjem takto zdanený sa do daňového priznania nedáva. Rozhodnúť sa, akým spôsobom bude zdanený príjem, majú len autori, ktorí majú s vydavateľstvom uzatvorenú autorskú zmluvu alebo zmiešanú zmluvu (zmluva o vytvorení diela spolu s licenčnou zmluvou). Už neplatí možnosť podať si daňové priznanie k nízkemu príjmu zdanenému zrážkovou daňou preto, aby daňový úrad vrátil zrazenú daň. Príjem zdanený zrážkovou daňou je daňovo vysporiadaný.

9. Nezdaniteľná suma

Zákon o dani z príjmov zredukoval možnosť uplatniť si nezdaniteľnú sumu tým, že rozdelil príjmy na pasívne a aktívne. Pri pasívnych daňovník nemá na nezdaniteľnú sumu nárok. O 3 735,94 eura si môže daňový základ znížiť zamestnanec a podnikateľ z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Teda nárok na odpočet sumy majú napríklad aj autori, novinári a umelci.

Zárobok z prenájmu, z nepeňažnej výhry, z predaja bytu či domu alebo z vyplatenia podielového listu patrí tiež medzi pasívne a teda nie je ho možné znížiť o nezdaniteľnú časť základu dane. Nie všetci majú nárok na celú nezdaniteľnú sumu. Rozhoduje aj výška príjmu daňovníka. Na 3 735,94 eura má nárok len ten, kto má v daňovom priznaní základ dane  maximálne 19 458 eur. Potom sa už nezdaniteľná čiastka znižuje.

10. Úľava na manželku

Zamestnanec alebo podnikateľ si môže uplatniť daňové oslobodenie aj na manželku. Zákon o dani z príjmov však podmienky sprísnil. Musí ísť o manželku, ktorá žije v spoločnej domácnosti, podmienkou však nie je rovnaký trvalý pobyt. Odpočítateľná položka sa nedá uplatniť na družku. 

Manželka sa musí starať o dieťa do 3 rokov veku žijúce s daňovníkom v domácnosti (do 6 rokov ak ide o zdravotne postihnuté dieťa), alebo poberala peňažný príspevok na opatrovanie, bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie (sú vylúčené dobrovoľne nezamestnané osoby), je invalidom alebo má ťažké zdravotné postihnutie.

Daňovník si môže znížiť základ dane len taký počet mesiacov, počas ktorých spĺňal podmienky v zákone.

Nezdaniteľná suma sa znižuje o zárobok manželky. Príjmom sú okrem iného aj materské a nemocenské dávky, všetky dôchodky, výhry. Nezapočítava sa napríklad zamestnanecká prémia, daňový bonus, príspevok pri narodení dieťaťa, rodičovský príspevok. Vlastný príjem manželky sa znižuje o zaplatené poistné a príspevky, ktoré bola povinná z tohto príjmu platiť.

Prečítajte si aj predchádzajúce vydania seriálu Dane v roku 2014 (všetky vydania a RSS), ktoré sme pripravili v spolupráci s Danou Tonkovičovou z firmy Lucra team