Zvýšenie odvodov prinesie živnostníkom nižšie penzie. Štát ide tvrdo po drobných podnikateľoch

Úvahy o zneužívaní systému začínajú naberať obludné rozmery. Minister financií zvažuje otvoriť otázku o výške budúcich dôchodkov živnostníkov. Cieľom je zrušiť samostatne zárobkovým osobám nárok na minimálny dôchodok. Najnovší útok na malých podnikateľov ide ruka v ruke s plánom na radikálne zvýšenie daňovo-odvodového zaťaženia.

 

Živnostníci majú štátu platiť viac. Na oplátku dostanú oveľa menej. V skutku „brilantná“ motivácia na platenie vyšších daní a odvodov.

Sľuby o lepšom podnikateľskom prostredí sa v realite premenili na čistú katastrofu. Toto sú tri hlavné výsledky „daňovej revolúcie“: Firmám ostanú rovnako vysoké mzdové náklady, zamestnanci dostanú o pár eur navyše a živnostníkom stúpnu odvody aj dane.

Zhoršovanie podnikateľského prostredia z dielne Obyčajného človeka Igora Matoviča. Minister financií si žije vo vlastnom svete. V ňom je zlepšovanie životnej úrovne prezentované džbánom vody zadarmo ku každému jedlu v reštaurácií. Lepšiu konkurencieschopnosť krajiny zabezpečia vyššie rodinné prídavky. Živnostníkov vníma ako ovce, ktoré budú poslúchať svojho pastiera a dobrovoľne sa nechajú ostrihať.

Realita bude takáto. „Daňová revolúcia“ neprinesie vyšší rast hrubého domáceho produktu. Hádzanie polien pod nohy živnostníkov má potenciál jedine zvyšovať slovenskú nezamestnanosť.

Fiaskom môže skončiť aj očakávané zvyšovanie príjmov štátu. Remeselníci stále majú možnosť pýtať za svoje služby platby na ruku a bez bločku. Takto zarobené peniaze štát nemá šancu zdaniť.

Vysokým platbám štátu sa dá vyhnúť aj založením jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzením. Riešenie vhodné hlavne pre živnostníkov fakturujúcich svoje služby veľkým korporáciám.

Mladí ľudia zas môžu odísť preč. Programátori nemajú problém poskytovať svoje služby domácim firmám z okolitých krajín. V súčasnosti slovenský živnostník s ročným príjmom 30-tisíc eur zaplatí štátu 3 843 eur. Po presadení „daňovej revolúcie“ to bude až 8 700 eur. Na porovnanie, z rovnakého príjmu si štát v susednej Českej republike zoberie 2 588 eur a Maďarsku len 1 649 eur.

Slovenského ministra do ošklbania živnostníkov ženie pocit boja za spravodlivosť. Drobní podnikatelia naozaj platia štátu oveľa menej ako zamestnanci. Lenže problém sa dá riešiť aj z opačného konca. Postupným znižovaním daňovo-odvodového zaťaženia trvalého pracovného pomeru. Peniaze potrebné na financovanie vzniknutého výpadku je možné získať rozumným riadením štátu.

Súčasná koalícia plánuje každý rok minúť takmer dve miliardy eur na zvýšenie rodinných prídavkov a zavedenie rodičovského bonusu. Ďalšia miliarda sa bez problémov dá získať okresaním armádnych výdavkov na úroveň jedného percenta HDP.

Stovky miliónov eur prinesie zníženie výhod ľudí pracujúcich v trvalom pracovnom pomere. Štátni zamestnanci stoja štátnu kasu oveľa viac ako živnostníci.

Podpora v nezamestnanosti, odstupné a príjem počas dovolenky. Pre živnostníka tri neznáme benefity. Ďalším snom sú slušné peniaze počas choroby. Práve pre nízke odvody je PN-ka vo výške pár desiatok eur za týždeň. Pre mnohých podnikateľov je práve kvôli tomu práceneschopnosť neznámym pojmom.

Ženy pracujúce na živnosť musia počítať s minimálnou finančnou podporou štátu počas rodičovskej dovolenky. Navyše, za neúmyselne spôsobené škody pri výkone podnikania ručia živnostníci celým svojím majetkom. Zamestnanci len štyrmi priemernými platmi.

Väčšina samostatne zárobkových osôb dostane v starobe minimálny dôchodok. Aj ten im plánuje minister financií zobrať. Jedinou výhodou je vyšší čistý príjem. Je minimálne otázne, či by sa bežným zamestnancom páčilo takto riskovať, a to len kvôli získaniu pár stoviek eur za mesiac? Hlavne, ak by ich o pár mesiacov po prechode na živnosť prepustili bez odstupného a nemali by ani nárok na podporu v nezamestnanosti.

Opäť je tu lockdown

Ekonomiku zavrieme na dva týždne. Ako ďalej, si povieme na jar. Vtipná reakcia internetu na najnovšie zlyhanie vlády.

Ďalšie zatvorenie ekonomiky je tvrdou ranou pre domácich podnikateľov. Zaskočená vláda opäť nemá dosť dobrý plán na ich záchranu. Nikto napríklad nerieši, ako majú majitelia zatvorených obchodov pri nulových tržbách splácať úvery bankám.

Slušné odškodnenie je stále len v rovine sľubov a nakoniec z neho nemusí byť nič. Vláda zatiaľ aktivovala len prvú pomoc plus a preplácanie nájmu. Pritom práve o druhý typ podpory nebol v minulosti dostatočne veľký záujem.

Môže za to zle nastavenie. Náklady za nájom sú 10-tisíc eur. Štát prispeje 5-tisíc eur. No len v prípade, že zvyšných 5-tisíc eur odpustí majiteľ a nájomník potom neplatí nič. Zo strany prenajímateľov o takéto lakomé riešenie nie je moc veľký záujem.

Ako fraška vyzerá aj povinnosť testovať neočkovaných zamestnancov. Na vstup do zamestnania treba jeden antigénový test za týždeň. Okrem veľmi malej presnosti je slabinou aj samotná kontrola.

Štát naivne očakáva zodpovedné správanie firiem. Lenže prioritou podnikateľov je výroba. Nie posielanie pozitívnych ľudí domov. Pri takto nastavených pravidlách bude zázrak, ak sa podarí pandémiu dostať pod kontrolu a opäť otvoriť ekonomiku pred príchodom Vianoc.

Nezamestnanosť zatiaľ klesá

Ťažko skúšaná slovenská ekonomika zatiaľ dokáže tvoriť nové pracovné miesta. Potvrdzuje to miera evidovanej nezamestnanosti, ktorá zo septembrových 7,09 percenta klesla na októbrových 6,79 percenta. Z úradov práce je v súčasnosti pripravených do zamestnania nastúpiť takmer 184-tisíc ľudí. Firmy zároveň stále nevedia obsadiť takmer 80-tisíc pracovných pozícií. V priemere na jedno voľné pracovné miesto pripadajú dvaja uchádzači.

Tým sa dobré správy končia. Zatvorenie ekonomiky pravdepodobne opäť pripraví o prácu tisíce zamestnancov. Prvá vlna pandémie poslala na úrady práce 68-tisíc ľudí a druhá vzala zamestnanie 13-tisíc Slovákom. Tretia bude pravdepodobne najslabšia. Relatívne optimistická predpoveď sa nenaplní jedine v prípade, že pandémia prinúti vládu dočasne zatvoriť aj fabriky a potom bude tretia vlna najhoršia.

Dolár posilňuje nominant D. Trumpa

Za atlantickým oceánom sa dejú prekvapivé veci. Minimálne z pohľadu slovenského pozorovateľa. Joe Biden navrhol vo funkcií šéfa americkej centrálnej banky Fed, ponechať Jeroma Powella. Ide o nominanta predchádzajúceho amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Dolár na to reagoval posilnením. V časti demokratických kruhov preferovaná Lael Brainardová je až príliš progresívna. V rámci menovej politiky podporuje odstraňovanie ekonomických nerovností a zelené investície. Inými slovami, plánovala pokračovať v tlačení peňazí, a tým v oslabovaní americkej meny.

Z domáceho pohľadu je obrovským prekvapením správanie Joea Bidena. Sám je totiž demokrat a napriek tomu nemal problém navrhnúť republikánskeho nominanta.

V slovenskej ekonomike také niečo nie je možné. Významné funkcie sa stále obsadzujú hlavne na základe straníckych nominácií a šéfom Národnej banky Slovenska je bývalý podpredseda Smeru Peter Kažímír. Pre podozrenia z korupcie sa o jeho odvolanie ešte pred vypršaním funkčného obdobia snažia nominanti OĽaNO.