Zvolili sme šaša, tak máme cirkus. Vláda padne kvôli povinnosti zostaviť vyrovnaný rozpočet

Bizarnosť vládnutia naberá obrovské rozmery aj na pomery otrlého slovenského voliča. Od príchodu najväčšej energetickej krízy krajinu delia necelé tri mesiace. Napriek tomu nikto ani len netuší, o koľko stúpne od nového roku regulovaná cena elektriny a plynu.

Premiér Eduard Heger najskôr verejne prosil lekárov, aby stiahli výpovede a v ťažkých časoch neopustili svojich pacientov. Pár dní nato minister financií Igor Matovič predstavil budúcoročný rozpočet s podfinancovaným zdravotníctvom. Ministerstvo financií kritikov odbíjalo rôznymi bájkami. Napríklad o tom, ako nerozumejú financovaniu štátu či ako ignorujú vytvorené rezervy. Lenže tie v konečnom dôsledku vláda môže aj nemusí použiť na riešenie problémov slovenských nemocníc. Čerešničkou na torte je, že proti nedostatku peňazí už otvorene protestoval aj minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský. Snáď mu odvaha vydrží do ďalšieho vážneho stretu s I. Matovičom.

V normálnej krajine vláda prijíma zákony prostredníctvom väčšiny v parlamente. Prípadne má s opozíciou uzatvorenú dohodu o podpore menšinovej koalície. Na oplátku sa s ňou za to delí o časť moci. Slovenskou realitou je urážanie opozície za neschválenie vládnych zákonov.

Z významných zákonov vláde neprešlo zvýšenie výdavkov tohtoročného rozpočtu. Dôvod? Väčšina poslancov nechce dať ministrovi financií bianko šek na 1,5 miliardy eur. Igor Matovič sa totiž už blysol viacerými „skvelými nápadmi“. Napriek odporu verejnosti napríklad minul stovky miliónov eur na plošné testovanie. Štátom organizované vytieranie nosných dutín však šírenie covidu veľmi nespomalilo.

Podobné fiasko si krajina v časoch energetickej krízy nemôže dovoliť. Minuté peniaze musia pomôcť firmám aj ľuďom. V opačnom prípade zasiahne podniky vlna bankrotov, následne začne stúpať nezamestnanosť. Opozícia toto riziko môže v parlamente eliminovať jedine podporou presne stanovených mechanizmov na pomoc ľuďom.

Obyčajní ľudia posledné voľby vyhrali tvrdou protikorupčnou rétorikou. Voliči uverili, že z politického pajáca sa stane spasiteľ a nastane koniec éry „našich“ ľudí. Lenže v realite I. Matovič nedorástol do funkcie premiéra ani ministra financií. Žiadny premiér nemôže svojho koaličného partnera verejne posielať „kopať hroby“, ak za neho v parlamente nemá pripravenú náhradu.

Rovnako žiadny minister financií nemôže vymeniť daňovo-odvodovú reformu za zvyšovanie rodinných prídavkov. Úlohou zodpovedného strážcu štátnej kasy je najskôr zarobiť peniaze a až potom ich rozdať ľuďom. I. Matovič na to ide z opačného konca. Peniaze najprv rozhadzuje a až potom sa zamýšľa, ako ich zarobiť. Presnejšie prichádza s návrhmi na zvyšovanie daní.

Ľudia si zvolili šaša. Preto je dnes z krajiny cirkus a emócie sú viac ako argumenty. Lenže takto to donekonečna nemôže ísť. Súčasná menšinová vláda musí padnúť. V opačnom prípade krajinu čaká katastrofa. A nie je to emotívny výkrik, len tvrdé sledovanie zákonov.