Nemecko hľadá riešenia, ako oživiť ekonomiku. Vládny balík reforiem obsahuje aj také opatrenia, ktoré majú motivovať ľudí, aby znovu vstúpili na trh práce a pracovali dlhšie. Sú zamerané najmä na ženy, ktoré využívajú zamestnania na skrátené úväzky a ľudí s nízkymi príjmami. Vláda ich plánuje prilákať zrušením zdanenia nadčasov.
Podľa údajov OECD za rok 2022 má Nemecko najkratší priemerný pracovný čas spomedzi vyspelých krajín. USA odpracujú približne 1 800 hodín ročne, Nemecko menej ako 1 400 hodín, európsky priemer je asi 1 600 hodín.
Daňovú úľavu pri nadčasoch vytiahol aj exprezident USA Donald Trump, ktorý sa znovu uchádza o prezidentské kreslo. V kampani ju sľubuje pracovníkom s hodinovou mzdou. ,,Ľudia, ktorí pracujú nadčas, patria medzi najpracovitejších občanov našej krajiny a príliš dlho na nich nikto vo Washingtone nehľadel. Sú to policajti, zdravotné sestry, robotníci v továrni, stavební robotníci, vodiči nákladných áut a operátori vo výrobe," povedal D. Trump.
Ročný limit je 400 hodín
Slovensko nemusí ako Nemecko bojovať s krátkym pracovným časom. Podľa údajov Eurostatu Nemci v priemere odpracujú 34 hodín týždenne, Slováci až 37,6 hodín. Zrušenie zdanenia nadčasov však zamestnancovi prinesie väčší príjem, čiastočne môže byť riešením klesajúcej demografie. Bolo by takéto opatrenie vhodné aj u nás? Názory naň sú rôzne.
Podľa Štatistického úradu celkový mesačný počet platených hodín v roku 2023 bol 179,3 hodiny, z toho nadčasy predstavovali 2,5 hodiny. Ročný limit nadčasov je u nás nastavený na 400 hodín (v priemere viac ako 33 hodín mesačne), priemer EÚ je len 70 hodín ročne.
,,Odmena za nadčas je pritom jedna z najnižších v EÚ. U nás je to len 25 percent z hodinovej mzdy zamestnanca, alebo 35 percent ak zamestnanec pracuje v riziku, pričom v únii je to bežne 50 až 100 percent. V Rumunsku je to napríklad 70 percent," uviedol ekonomický analytik Konfederácie odborových zväzov Ján Košč s tým, že mnohí zamestnanci odpracujú v realite viac hodín, ako majú uvedené vo výplatnej páske.
Firmy za, odbory proti
Zamestnávatelia by s týmto opatrením nemali problém. ,,Pokiaľ by súčasťou toho bolo napríklad i oslobodenie od odvodov zamestnávateľa, podpora takémuto kroku by bola jednoznačná," pripomenul generálny sekretár Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták.
Podľa M. Hoštáka by zamestnanci získali benefit v podobe vyšších príjmov. Zamestnávateľom by to mohlo priniesť vyššiu produktivitu a flexibilitu pracovnej sily, keďže zamestnanci by boli ochotnejší pracovať nadčasy bez obáv z vysokého zdanenia.
,,Okrem toho by zrušenie zdanenia nadčasov mohlo prispieť k zníženiu administratívneho zaťaženia pre zamestnávateľov, ktorí by nemuseli riešiť komplikované daňové výpočty a odvody spojené s nadčasmi. Celkovo by takéto opatrenie mohlo prispieť k zlepšeniu podnikateľského prostredia a zvýšeniu konkurencieschopnosti na trhu práce," doplnil Martin Hošták.
Napriek tomu, že by daňová úľava priniesla zamestnacovi viac peňazí, ekonomický analytik odborárov J. Košč to nepovažuje za vhodné opatrenie. ,,Hlavným dôvodom je fakt, že medzi počtom odpracovaných hodín a produktivitou je korelácia, ktorá ukazuje, že tam, kde pracujú veľa, majú nízku produktivitu práce a naopak, tak kde pracujú málo, majú vysokú produktivitu práce. A toto súvisí s tým, ako jednotlivé ekonomiky investujú do technológiíí a inovácií," povedal.
Na Slovensku sú podľa ekonomického analytika odborárov firemné investície do výskumu a vývoja dlhodobo nízke. ,,Sú jedny z najnižších v EÚ a úplne najnižšie vo V4 a aj preto je tu taký tlak na odpracované hodiny. Konečne treba zmeniť paradigmu a namiesto tlaku na zamestnancov treba tlačiť na zmenu našej hospodárskej a priemyselnej politiky," mieni J. Košč.
Analytik: Dá sa to zneužiť
Tibor Lőrincz, ekonomický analytik Tatra banky, si nemyslí, že by sa zrušenie zdanenia nadčasov malo u nás zaviesť aj preto, lebo vláda potrebuje konsolidovať. Opatrenie by bolo podľa neho ľahko zneužiteľné, keď by zamestnávateľ znížil úväzky zamestnancom, ktorí by síce pracovali „nadčas“, hoci v skutočnosti by pracovali rovnako.
Zamestnanec so 40 hodinovým úväzkom môže dnes maximálne odpracovať 400 hodín ročne, čo je približne 1,6 hodiny denne. Analytik Tatra banky vysvetlil, že v tomto prípade by bolo pre zamestnávateľa optimálne skrátiť úväzok na 32 hodín a každý deň nariadiť 1,6 hodiny nadčas (8 hodín týždenne). Zamestnanci by tak odpracovali rovnako, ale 1/5 príjmu by mali nezdanenú. ,,Zamestnancom by tak stúpol čistý príjem a zamestnávatelia by cítili nižší tlak na rast mzdových nákladov," poznamenal T. Lőrincz.
Opatrenie by nezachránilo ani výpadok kvalifikovaných zamestnancov, ktorí bez náhrady odišli do penzie. ,,Môže to veľmi málo pomôcť, ak by opatrenie viedlo k zvýšeniu odpracovaných hodín. Efekt by bol ale zanedbateľný v porovnaní s demografickým problémom, ktorý máme. Trendom na trhu práce je skôr znižovanie počtu odpracovaných hodín ako motivácia k nadčasom," uzavrel analytik.
