Zníži Európa emisie s pomocou jadra? Aj Slovensko žiada Brusel, aby bola atómová energia zelená

V EÚ existujú dve skupiny krajín, ktoré majú diametrálne odlišné názory na jadrovú energetiku. Jedna skupina zdôrazňuje výhody. Výroba elektrickej energie bez emisií, stabilitu, dostupnosť a nezávislosť tohto energetického zdroja.

Skupina, ktorá je proti, zdôrazňuje nevýhody: kapitálová náročnosť výstavby, riziko pri prípadnej havárii a náročný proces likvidácie a skladovania jadrového odpadu.

Koalícia za jadro: nech je nukleárna energia zelená

Koalícia, ktorá podporuje jadrovú energiu, napísala nedávno list Európskej komisii, v ktorom ju žiada, aby uznala jadrovú energiu za nízkouhlíkový zdroj energie, ktorý by mal byť súčasťou cesty ku klimatickej neutralite. Informoval o tom portál euronews.

Povedané ľudskou rečou, jadrová energia by mala byť rovnako zelená, ako napríklad energia z obnoviteľných zdrojov. Koalíciu vedie Francúzsko a list podpísalo aj Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, Fínsko, Maďarsko, Poľsko, Slovensko, Slovinsko a Rumunsko.

Jadrové veľmoci: krajiny s najväčším podielom jadra pri výrobe elektrickej energie

Francúzsko tvorí viac ako 70 percent svojej elektrickej energie v jadrových elektrárňach. V tomto Paríž nemá konkurenciu na celom svete. Na druhom mieste je Slovensko, ktorá má podiel viac ako 53 percent.

V EÚ sa aktuálne budujú štyri atómové reaktory, z toho dva v Mochovciach. Tretí sa stavia v Bulharsku, kde sa ďalšie dva modernizujú, štvrtý sa buduje v Rumunsku.

Argumenty za sa zdajú jasné. Boj proti klimatickej zmene síce nepriniesol súčasnú energetickú krízu, ale nastavenie nástrojov a načasovanie jednotlivých krokov k nej pravdepodobne prispelo.

Úloha zemného plynu významne vzrástla, lenže 90 percent jeho objemu musíme dovážať, a to hlavne z Ruska.

Výhľad speje k tomu, že závislosť na dovoze zemného plynu EÚ bude rásť a problémy s rastom ceny komodity sa môžu v budúcnosti vrátiť. Hlavne, ak si pri kúpe zemného plynu budeme konkurovať s Čínou a ďalšími ázijskými ekonomikami.

Koalícia proti jadru: nezašpiňme dekarbonizáciu

Koalíciu proti jadru vedie Nemecko, ktoré má na svojom území 17 jadrových reaktorov. Tie ešte pred desiatimi rokmi vytvárali viac ako 20 percent elektrickej energie v najväčšej ekonomike EÚ.

Nemecko má dlhú históriu antinukleárneho hnutia, ktoré zosilnelo po katastrofe v Černobyle v roku 1986 a definitívne získalo navrch po havárii vo Fukušime v roku 2011.

Ešte v roku 2010 sa prijal konsenzus, že nové jadrové elektrárne sa budovať nebudú a len sa maximálne využijú tie existujúce. Najdrahšia jadrová elektráreň je totiž vypnutá elektráreň, keďže náklady na palivo sú mizivé v porovnaní s nákladmi na vybudovanie elektrárne.

Nemecké jadrové elektrárne mali fungovať až do 30. rokov tohto storočia, posledná sa mala vypnúť v roku 2036. Po Fukušime sa však prijal nový plán, ktorý počíta s vypnutím jadrových reaktorov v rozmedzí rokov 2021 a 2022. A ten plán je Berlín odhodlaný splniť.