Na zlato sadá prach, finančná kríza ho môže veľmi rýchlo sfúknuť

Cena zlata klesá šiesty mesiac po sebe, čo sa nestalo minimálne dve dekády. Na trhu zúri panika, inflácia prepisuje dlhoročné rekordy a cena zlata sa nedokáže spamätať.

Bezpečný prístav, ktorý má poskytovať stabilitu klesá tento rok o viac ako šesť percent a podáva tak najslabší výkon od roku 2015. Zlato pritom tento rok pritom dosiahlo aj svoje historické maximá, pozície však neudržalo. Vyhliadky pritom nie sú najlepšie, pretože ak niečo znižuje hodnotu zlata, je to rast úrokových sadzieb v USA a silný dolár.

Výnosy na dlhopisoch priebežne rastú s rastúcimi očakávaniami budúcich úrokových sadzieb v USA. Kto kúpi dlhopis, dostane oveľa vyšší výnos ako v minulých rokoch. Kto kúpi zlato, nedostane nič.

Zdroj: Karl-Josef Hildenbrand

Zlato v eurách je tento rok v pluse

Zlato denominované v eurách tento rok stúpa o osem percent, čím kompenzuje stratu kúpnej sily eura. Dlhopisy v tejto úlohe zatiaľ zlyhávajú, pretože hoci ich výnos do splatnosti momentálne stúpa, cena dlhopisov od začiatku roka klesla o viac ako 10 percent.

Hlavnou úlohou zlata však nie je poskytovať výnos, ale chrániť kúpnu silu vlastníka. A v tejto úlohe sa mu vôbec nedarí zle. Zlato je síce v poklese o šesť percent oproti začiatku roka, ale hodnota dolára, v ktorej je zlato kótované, stúpla o 16 percent. Ak by teda dolár nestúpal na hodnote, zlato by bolo v pluse o 10 percent.

To môže znieť ako fráza „keby bolo keby“, ale z eurozóny to vyzerá úplne inak. Kto mal od začiatku roka nakúpené zlato v eurách, je v zisku viac ako osem percent. Euro voči doláru stratilo síce viac (12,7 percenta), ale zlato väčšinu tejto straty kompenzuje.

Nie je bezpečný prístav ako bezpečný prístav

Ešte lepšie vyzerá zlato pri porovnaní s ostatnými aktívami, ktoré figurujú ako bezpečný prístav. Doláru teraz nedokáže konkurovať nič, ale za bezpečný prístav investori považujú aj dlhopisy, japonský jen či švajčiarsky frank.

Kvalitné desaťročné štátne dlhopisy americkej vlády sú tento rok v strate 13,5 percenta. Nemecké sú na tom podobne. Švajčiarsky frank klesá o takmer sedem percent, čo je lepší výsledok v porovnaní s dlhopismi, ale horší v porovnaní so zlatom. A japonský jen si svoju povesť bezpečného prístavu vážne naštrbil. Tento rok klesá o takmer 20 percent. Prestávajú mu veriť aj japonské domácnosti.

Aby bol výpočet kompletný, treba doň zahrnúť aj najnovší bezpečný prístav a síce kryptomeny, ktoré mali byť hedžingom voči poklesu akcií, kúpnej sily tradičných mien aj proti všetkému ostatnému. A to preto, lebo sa pohybujú v úplne iných trendoch ako ostatné aktíva. A to je skutočne pravda. Bitcoin voči doláru stráca už takmer 60 percent.