Množstvo odpadu na svete vrátane Slovenska stále rastie. Kým kedysi jeho zneškodnenie predstavovalo skládkovanie alebo spaľovanie bez využitia energie, moderné technológie vytvárajú príležitosti na zhodnocovanie odpadu. Tento trend je zreteľný aj pri výrobe biopalív. Vďaka nízkym emisiám skleníkových plynov sa biopalivá čoraz viac využívajú v osobnej a nákladnej doprave.
Odpad neskončí na skládke
„Zhodnocovanie biologického odpadu či použitého kuchynského oleja na výrobu biopalív je jednou z najlepších možností, ako šetriť emisie a životné prostredie,“ myslí si manažér výroby biodiesla a oleja Igor Červeň z Envien Group, ktorý okrem toho poukazuje na ekonomické výhody.
„Dosahujeme úspory aj v nákladoch na spracovanie odpadov.“ Výrobcovia biopalív sú presvedčení, že v budúcnosti sa čoraz viac odpadu nebude skládkovať či spaľovať, ale sa využije v ešte väčšej miere na výrobu biopalív. Prínosom je nižšie emisné zaťaženie v doprave, čo je aj cieľom Európskej únie.
Napríklad použitý kuchynský olej alebo iné druhy biologického odpadu na báze olejov a tukov či škrobov a cukrov využívajú viaceré spoločnosti na Slovensku na výrobu biopalív. Výrobcovia biopalív na Slovensku sa okrem spracovania vstupných surovín môžu pochváliť bezodpadovou výrobou, pretože všetky vedľajšie materiálové toky majú ďalšie využitie a nevznikajú odpady.
V čistiarni odpadových vôd v areáli v Leopoldove sa biologické zvyšky z výrobných prevádzok premieňajú na bioplyn, ktorý sa ďalej energeticky zhodnocuje. „Dosahujú tak najnižšie emisie skleníkových plynov. Výrobcovia vnímajú potenciál aj v produkcii biometánu z odpadu, konkrétne z hnojovice a kuchynského odpadu,“ zdôrazňuje Vincent Nemček zo Združenia pre výrobu a využitie biopalív.
- Benefity použitého kuchynského oleja
Po použitom kuchynskom oleji je dopyt na celom svete. Na trhu sú preto obmedzené či nedostatočné množstvá, a to aj na Slovensku. V závode patriacom do skupiny Envien Group – spoločnosti Meroco, ročne spracujú približne 34-tisíc ton kuchynského oleja. Väčšinu objemu zabezpečuje od externých dodávateľov nákupné oddelenie firmy. „Malé množstvá použitého kuchynského oleja si zbierame aj sami, a to cez projekt Prilej olej (www.prilejolej.sk) a v spolupráci so spoločnosťou Slovnaft v rámci projektu Aj kvapka oleja sa ráta,“ vysvetľuje I. Červeň z Envien Group. Dodáva, že komoditu zbierajú z domácností aj zo stravovacích zariadení. „V projekte Prilej olej má ktokoľvek možnosť priniesť použitý olej na naše zberné miesta a na výmenu dostane nový olej alebo kuchynský ocot. Týmto na jednej strane predchádzame vylievaniu použitého kuchynského oleja z domácností do kanalizácie a zároveň vyzbieraný olej ďalej zhodnocujeme,“ vysvetľuje.
Pri spracovaní hnojovice v bioplynových staniciach možno dosahovať až záporné emisie z bioplynu, pretože inak by nevyužitá hnojovica vypúšťala do atmosféry skleníkový plyn metán, ktorý je 30-krát horší ako oxid uhličitý. „Spracovaním zamedzíme ich produkcii.“
Ceny biopalív
Biopalivá slúžia ako náhrada za fosílne palivá. Ich využívaním sa znižuje množstvo spotrebovaných fosílnych palív a zároveň sa zvyšuje nezávislosť štátov od importu ropy. Množstvo energie z biopalív vyprodukovaných na Slovensku približne zodpovedá vykázanej spotrebe.
„Kľúčové je sledovanie trendu, ako sa bude spotreba biopalív vyvíjať v najbližších rokoch. Postupným nárastom elektromobility prirodzene dôjde k poklesu spotreby fosílnych palív, a teda aj do nich primiešaných biopalív,“ upozorňuje V. Nemček a dodáva, že len elektromobilita na dosiahnutie dekarbonizačných cieľov stačiť nebude.
Na druhej strane rastúce environmentálne ciele v doprave budú zvyšovať dopyt po obnoviteľnej energii alebo úsporách emisií skleníkových plynov. Biopalivá môžu plniť obidva ciele. Preto musia ostať v centre pozornosti štátu aj Únie a je potrebné hľadať ďalšie možnosti ich využívania, napríklad v železničnej doprave na neelektrifikovaných tratiach alebo v nákladnej cestnej doprave.
Napriek tomu, že biopalivá sú nízkoemisná obnoviteľná alternatíva fosílnych palív, sú zaťažené rovnakou spotrebnou daňou, čo ich oproti lacnejším a dostupnejším fosílnym palivám cenovo znevýhodňuje.
Podniky pritom sledujú celkové náklady na vlastníctvo vozidla a prepočítavajú ich na prejdený kilometer. V celkových nákladoch na vlastníctvo sa zohľadňujú investície, teda náklady na kúpu vozidla, vybudovanie palivovej nádrže a tankovacieho stojana, údržbu a, samozrejme, cena samotného paliva. Tá závisí aj od spotrebnej dane uvalenej štátom.
K ďalším nástrojom, ktorými môže štát zvýšiť konkurenciu alternatívnych palív oproti fosílnym, patrí rozšírenie systému obchodovania s emisnými povolenkami či umožnenie spoločného plnenia dekarbonizačných cieľov medzi viacerými dodávateľmi palív, čo dnes legislatíva neumožňuje.
Zelená politika a firmy
Výrobcovia biopalív predpokladajú, že už onedlho sa začne zohľadňovať „zelenosť“ podnikov a ich dodávateľského reťazca aj na finančných trhoch. Spoločnosti, ktoré budú preukázateľne podporovať prechod na bezuhlíkové hospodárstvo, budú mať výhodnejšie podmienky financovania.
„Očakávame, že po transpozícii viacerých európskych legislatívnych aktov sa ceny medzi biopalivami a fosílnymi palivami postupne vyrovnajú. Od roku 2026 sa navyše rozšíri systém obchodovania s emisnými povolenkami (EÚ ETS) aj na sektor cestnej dopravy, čo prinesie zvyšovanie cien fosílnych palív,“ dodáva V. Nemček.
Je presvedčený, že dopravcovia budú v dôsledku ESG reportingu zo strany zákazníkov postupne tlačení, aby znižovali emisie z dopravy. To vytvorí vyšší záujem o nízkoemisné palivá a synergicky prispeje k budovaniu ich infraštruktúry a ďalšiemu vývoju vozidiel.
„Bez využitia súčasne dostupných možností – tekutých biopalív, bioLNG, bioCNG, obnoviteľnej elektriny či zeleného vodíka, bude dosiahnutie cieľov na zníženie emisií z cestnej dopravy v krátkodobom a strednodobom horizonte takmer nemožné. Vylúčenie dostupných technológiímôže v dlhodobom horizonte viesť k obmedzeniu hospodárskeho rastu a poklesu počtu pracovných miest.“
- Motivácia pre ľudí
Projekt Prilej olej vznikol v roku 2017 ako víťazný návrh spomedzi piatich tímov z kľúčových zamestnancov. Hlavným benefitom pre ľudí je pri zhodnocovaní použitého kuchynského oleja to, že za zber kuchynského oleja dostanú odmenu vo forme čerstvého oleja alebo kuchynského octu. Okrem toho šetria náklady na čistenie sifónu. „Tieto odmeny ľudí motivujú. V obciach, kde sme zber spustili, vyzbierané množstvo použitého kuchynského oleja v porovnaní s rokmi pred projektom rádovo stúpa,“ podčiarkuje manažér I. Červeň a dodáva, že použitý kuchynský olej zbierajú v malých obciach aj vo veľkých mestách po celom Slovensku. Zber realizujú takzvaným kočovným zberom – dodávka navštevuje obce a mestá v dohodnutých dňoch a časoch. Výmena starého oleja za ocot a olej sa realizuje priamo na mieste. Okrem toho sa kuchynský olej z reštauračných zariadení či zo škôl zbiera na vrátniciach závodov v Leopoldove či na zberných dvoroch. „Pre ďalšie zvyšovanie vyzbieraného množstva je potrebné, aby sa nám darilo rozširovať informovanosť o našom projekte,“ zdôrazňuje expert.
Prínosy pre poľnohospodárstvo
Tým, že biopalivá zvyšujú dopyt po plodinách, pozitívne vplývajú na domáce poľnohospodárstvo. „Zjednodušene možno povedať, že pri spracovaní poľnohospodárskych plodín na biopalivo sa na jednu tonu vyrobeného biopaliva vyrobí jedna tona krmív, ktoré sa ďalej využívajú v živočíšnej výrobe,“ hovorí V. Nemček a pripomína, že biopalivá vyrobené z odpadu prinášajú ešte vyššie úspory emisií a zároveň prispievajú k cirkulárnej ekonomike.
Vzhľadom na tlak regulátorov na zvyšovanie podielu biopalív vyrobených z odpadových surovín odborník očakáva nielen rast spracovateľských kapacít, ale aj podielu vyzbieraného odpadu. V uplynulom období v maďarskom závode Rossi Biofuels v Komárome, ktorý patrí do skupiny Envien Group, spustili do prevádzky výrobu bionafty z odpadu s výrobnou kapacitou až 50-tisíc ton bionafty vyrobenej z odpadu ročne.
„Výnimočnosť tejto technológie spočíva v spracovaní odpadových a zvyškových olejov a tukov, ktoré nie sú vhodné na ďalšie využitie ako potravina alebo krmovina. Ide o takzvanú surovinovú základňu, ktorá nepochádza z primárnej agrárnej výroby,“ vysvetľuje V. Nemček, ktorý v rôznych typoch odpadových surovín vidí potenciál aj na výrobu biometánu a jeho uplatnenie v doprave alebo v iných ekonomických sektoroch.
Ďalšie dôležité správy
Článok je súčasťou seriálu Ekologická doprava, ktorého partnerom je spoločnosť Envien Group.
