Zbytočné strašenie Slovákov. Z prudkého zvyšovania daní z nehnuteľností nakoniec nič nebude

Navonok tiché politické leto prinieslo viacero vážnych stretov vo vládnej koalícií. Dnes si to už pamätá málokto, ale ešte na jar hrozil demisiou minister financií Igor Matovič (OĽaNO). Dôvodom bola snaha presadiť jeho víziu daňovo-odvodovej reformy.

V nej sa mali udiať tri zásadné zmeny. Prvá bola populistická. Spočívala vo zvýšení rodinného prídavku na dieťa zo súčasných 25,50 eura na rovných 200 eur. Druhá rozumná. Pracujúcim ľuďom mali razantne klesnúť odvody. Tretia nepopulárna. Každú zmenu totiž musí niekto zaplatiť. Pri tejto reforme sa uvažovalo o zvýšení dane z nehnuteľnosti alebo dane z pridanej hodnoty (DPH).

Veľa kriku pre nič

Bežných ľudí najviac vyplašil tretí bod. Deväť z desiatich obyvateľov býva vo vlastnom. Obrovské domy v tvare kociek sa vo veľkom stavali počas predchádzajúceho režimu. Dnes v nich žijú dôchodcovia, ktorí nemajú z čoho zaplatiť prudké zvýšenie daní. K svojmu domovu majú navyše citový vzťah. Len minimum z nich v starobe predá svoj dom a odíde žiť do lacnejšieho bytu. Radšej sa uskromnia a napríklad cez zimu naplno kúria len v jednej miestnosti.

Paradoxne, práve od týchto ľudí zvažoval štát získať peniaze. Nová daň sa totiž má počítať z reálnej ceny nehnuteľnosti. Najviac peňazí stoja práve rodinné domy. Suverénne najviac mali zaplatiť majitelia penziónov a hotelov. Lenže kvôli pandémiou spôsobeným obmedzeniam ide o podnikateľov neustále bojujúcich s hrozbou bankrotu. Práve prudké zvýšenie daní z nehnuteľnosti malo potenciál byť posledným klincom do rakvy ich podnikania.

Razantne vyššie dane si môžu dovoliť zaplatiť jedine prosperujúce firmy. Lenže práve tie majú najmenší problém zdvihnúť kotvy a opustiť Slovensko. „Nízke dane z nehnuteľností sú našou konkurenčnou výhodou. Ja sa pýtam, aký dáva zmysel o ňu prísť? Potrebujeme diskusiu, modelovanie a s reformou začať po krokoch,“ povedal poslanec SaS Marián Viskupič. Ten v rozhovore pre TREND priznáva, že momentálne nie je v koalícií šanca na presadenie veľkých zmien a z ohlasovaného zvyšovania nebude nič.

Čísla totiž nepustia. Štedrú rodinnú politiku dokáže utiahnuť len skokové zvýšenie daní. V opačnom prípade ostane v rozpočte každý rok sekera vo výške 2,5 miliardy eur. Minister financií preto zvažoval aj zvýšenie DPH. V minulosti práve jej rast priniesol do štátnej pokladnice miliardy eur a umožnil vznik rovnej dane.

Aktuálne plány na zvýšenie DPH však narazili na tvrdý odpor Richarda Sulíka (SaS). Práve on verejnosť varoval, že minister financií zvažuje zvýšiť sadzbu zo súčasných 20 na 25 percent. Takéto nastavenie by spôsobilo prudké zdražovanie. Napríklad cena nákupu v hodnote 100 eur stúpne na 104,17 eura. I. Matovič tvrdenie o prudkom zvýšení DPH označil za: „podraz a klamstvo“. Podľa neho bol v hre len oveľa miernejší rast.

O čo sa dnes hrá

Slovensko má dlhé roky zle nastavený daňovo-odvodový mix. Z pohľadu hospodárskeho rastu je problémom najmä vysoké odvodové zaťaženie. Práve jeho razantné zníženie má potenciál vytvoriť nové pracovné miesta. Hlavne pre ľudí s nižšou kvalifikáciou. Väčšinou ide o viac ako rok nezamestnaných, ktorých je v krajine viac ako 96-tisíc.

Lenže zníženie odvodov nie je vôbec jednoduché. Práve z nich sa financujú už aj tak nízke dôchodky. Riešenie v podobe okresania penzií je nereálne. Už dnes je na peniaze od štátu odkázaných viac ako 1,4 milióna ľudí. Stratu veľkej voličskej základne neriskne žiadny politik. Výsledkom je, že práve kvôli penzijnému systému má Slovensko najhoršiu udržateľnosť verejných financií v celej Európskej únií.

Preto sa zníženie odvodov musí kompenzovať zvýšením daní. Potrebné peniaze je krátkodobo možné získať zvýšením dlhov. Lenže takéto riešenie bude fungovať len pár rokov. Dôvod je jednoduchý. Štát s dlhodobo najhoršou udržateľnosťou verejných peňazí bude mať neskôr problémy lacno si požičať. Dnes tento problém nie je aktuálny kvôli prebiehajúcemu kvantitatívnemu uvoľňovaniu, ale po jeho skončení bude.