Zavrieme obchody, ušetríme na energiách a dobre bude. Nebude, „len“ predavači prídu o prácu

Prudké zdražovanie energií bude nakoniec ešte väčšia katastrofa ako covid-19. Čoraz vyššie faktúry za energie začínajú obmedzovať výrobu v jednej fabrike za druhou. V lepšom prípade je prerušenie výroby dočasné, v horšom trvalé. V oboch prípadoch bude výsledkom nedostatok tovarov.

Európsku úniu o pár mesiacov pravdepodobne čaká ďalšie kolo zdražovania. Cena menej dostupných tovarov v trhovej ekonomike automaticky rastie. Prichádzajúcu krízu môže zastaviť len séria rozumných opatrení. Od obnovenia výroby odstavených jadrových elektrárni až po tvrdý tlak na znižovanie energetickej spotreby firiem aj domácnosti.

Vyriešenie komplikovaného problému časť európskych lídrov vidí v zavedení cenových stropov na elektrickú energiu. Lenže to je kontroverzné riešenie s neistým výsledkom. Vysoká cena automaticky znižuje spotrebu. Cenovo dostupná energia, naopak, nebude motivovať k úsporám. Cenové stropy tak nakoniec môžu priniesť jedine nedostatok elektriny.

Slovenské univerzálne riešenie

Takémuto scenáru sa bude dať vyhnúť iba úsporami. Napríklad stanovením maximálnej interiérovej teploty pre firmy aj domácnosti. Nemeckí politici už otvorene hovoria o potrebe vykurovať miestnosti počas zimných mesiacov maximálne na 19 stupňov Celzia. Slovenskí plánujú energetickú krízu riešiť zákazom nedeľného predaja.

S takýmto nápadom prišli konzervatívni poslanci z OĽaNO. Rovnaké opatrenie presadzovali aj v časoch pandémie. Vtedy mal jeden deň zatvorených obchodov obmedziť šírenie Covidu-19. Lenže univerzálne riešenie na všetky problémy sveta neexistuje a určite ním nebude verejnosťou kontroverzne vnímané obmedzovanie predaja.

V demokratickej spoločnosti majú kresťania právo presadzovať svoje videnie sveta. Len by pritom mali používať korektné argumenty. Zatvorenie predajní v nedeľu žiadne zásadné úspory energií neprinesie. Chladničky aj mrazničky musia bežať sedem dní v týždni.

Predavači prídu o prácu