Závislosť Nemecka na Číne prerástla zdravú mieru, črtá sa obrat

Prístav v Hamburgu je považovaný za bránu Nemecka do zvyšku sveta. Momentálne je to brána hlavne do Číny. Počas prvého polroka 2022 prešlo Hamburgom 4,4 milióna štandardných kontajnerov a išlo o jediný prístav v Európe, ktorý sa mohol pochváliť nárastom objemu. Väčšina kontajnerov prichádza a odchádza do Číny.

Čínsky prepravný gigant COSCO ohlásil ambíciu kúpiť v poprednom európskom prístave 35 percentný podiel. Momentálne 69 percent prístavu vlastní mesto Hamburg, 21 percent inštitucionálni investori a zvyšných 10 percent približne 31-tisíc drobných investorov. Tých 35 percent teda nie je náhodne vybrané číslo, COSCO by sa stal najväčším akcionárom najväčšieho prístavu v najväčšej ekonomike Európy.

Operátori prístavu sú za priebeh akvizície. Okrem peňazí na stole sa im pozdáva aj predstava hlavného prekladiska kontajnerov v Európe vo vlastníctve najväčšej kontajnerovej prepravnej spoločnosti na svete. Na prvé počutie to znie veľkolepo, akurát v kontexte aktuálnych skúseností s inou ríšou na východe Európy to môže znieť aj hrozivo.

Čínska expanzia na ruský spôsob

Rovnako ešte pred pár rokmi nikomu nepripadalo problematické, že Rusko ako jeden z najväčších producentov ropy na svete a najväčší dodávateľ ropy do Nemecka vlastní niekoľko najväčších rafinérií v krajine. Stalo sa tak druhý najväčším hráčom s potenciálom stať sa aj jednotkou na trhu. Tento istý hráč zároveň vyrábal a dodával naftu napríklad do hlavného mesta krajiny.

Všetko bolo v poriadku, až kým sa Nemecko neprestalo správať podľa ruských očakávaní. Keď sa tak stalo, dovtedy spoľahlivý partner a dodávateľ začal sledovať úplne iné ako ekonomické záujmy a začal Nemecko vydierať.

Nemecká vláda je rozhodnutá neurobiť tú istú chybu druhý krát. Na rastúcu závislosť Nemecka na Číne sa preto pozerá so znepokojením. Nie je prekvapením, že proti spomínanej transakcii v Hamburgu sa z Berlína dôrazne ozvalo Ministerstvo hospodárstva.

Na čele ministerstva je Robert Habeck zo Strany zelených, ktorá sa prekvapivo stáva veľkým jastrabom vo vzťahoch k Číne. Na summite G7 zaznelo z úst R. Habecka, že nastal koniec naivity vo vzťahoch k Číne. Voči druhej najväčšej ekonomike sveta má v Berlíne nastúpiť robustnejšia politika.

Ide o podobne veľký obrat, aký Berlín urobil voči Moskve. Nemecké firmy sa počas posledných dekád mohli spoľahnúť na štátne garancie, ak chceli investovať v Číne. Mnohé tak aj robili, momentálne ich v Číne pôsobí viac ako päť tisíc. Počas prvého polroka 2022 dosiahli nemecké investície v Číne rekordnú úroveň.

Najväčšie firmy budujú vzťahy s Čínou

Obrat v skutočnosti už nastal. V máji koncern Volkswagen požiadal o garancie na investíciu v Číne a nedostal ju.

Ak v najbližšom čase budú nemecké firmy investovať a obchodovať s Čínou, budú tak robiť na vlastné riziko, už sa nebudú môcť spoliehať na vládne garancie a poistky.

Najväčšími nemeckými investormi v Číne sú automobilky a chemické spoločnosti. Tri nemecké automobilky Volkswagen, BMW a Mercedes spolu s chemickým závodom BASF tvoria až tretinu celoeurópskych investícií v Číne.

Ak ideme na vyššiu mierku zistíme, že za osemdesiatimi percentami európskych investícií v Číne stojí len desať firiem. A tie majú v Európe veľký vplyv a zamestnávajú množstvo ľudí.

Obchodná politika EÚ je určovaná Nemeckom, ktorého obchodná politika je určená nemeckými exportérmi, ktorých obchodnú politiku určujú nemecké automobilky a tam určuje obchodnú politiku Volkswagen.

Ostatné firmy neodchádzajú z Číny, ale zaujímajú sa aj o iné krajiny a nové investície robia tak, aby znižovali riziko a zvyšovali diverzifikáciu. Práve tie najväčšie sú však na Číne významne závislé a neplánujú zmenu kurzu.

Dôkazom toho je aj práve narastajúci objem ich investícií. Na rozdiel od ruských energií, čínske produkty sa pritom dajú oveľa ľahšie nahradiť. To je zároveň odkaz nemeckej vlády, ktorá domácim firmám radí obrátiť aj na iné krajiny v Ázii.

Máme tu ropovody a plynovody z Ruska. Aj z Číny máme „tovarovod“, ktorým prúdia hračky, nábytok, športové potreby, oblečenie, topánky. Väčšina z tých produktov, možno až 90 percent, sa dá vyrobiť aj inde.

Berlín: Čínu vieme nahradiť

Nemecká štátna banka KfW Bank momentálne študuje, ako by mohla obmedziť svoj čínsky program a viac podporiť úvery podnikateľom, ktorí chcú robiť biznis v inej krajine, napríklad v Indonézii. Nie všetci sú však zmenou kurzu nadšení.