Zastaviť plyn, zdvihnúť cenu, odstaviť Európu. Rusko rázne utiahlo kohútik, Slováci sú v strehu

Prognózy analytikov o tom, že plynu bude málo a navyše bude drahý, sa začínajú veľmi rýchlo a nečakane napĺňať. Neprešlo ani pár dní odkedy sa objavili tieto informácie a už sa aj črtajú hrozby, ktoré mnohým nedajú spávať. Rusko znížilo dodávky plynu do Talianska aj Nemecka, najnovšie aj na Slovensko a do Česka.

Okrem toho ceny plynu prudko rastú, o čom svedčia aj najnovšie dáta. Cena pre európsky trh sa od nedele (12. júna) zvýšila zhruba o 70 percent, vo štvrtok (16. júna) sa surovina predáva za viac ako 140 eur za megawatthodinu. Čo to reálne znamená v praxi?

Plynu prúdi menej o 50 percent

Spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel (SPP) uviedla, že dodávky plynu od ruského Gazpromu sa od 16. júna 2022 znížili. „Očakávame, na základe informácií od spoločnosti Gazprom Export, že dodávky plynu v rámci našej zmluvy budú nižšie asi o 30 percent,“ poznamenal pre Reuters hovorca SPP Ondrej Šebesta.

SPP uzavrela kontrakt na plyn zo Severného mora, potom ďalšími plánovanými dodávkami skvapalneného zemného plynu LNG počas tohto roka diverzifikovala zdroje plynu, a tak zvýšila bezpečnosť dodávok. „Po uzavretí predmetných zmlúv sme schopní pokryť približne 65 percent spotreby zákazníkov,“ vyčíslil O. Šebesta.  

Situácia je však o deň neskôr, 17. júna 2022, ešte vážnejšia. Ruská strana oznámila slovenským plynárňam SPP krátenie dodávok zemného plynu na dnes o polovicu, povedal na konferencii ITAPA 2022 generálny riaditeľ SPP Richard Prokypčák.  Spomenul riziko možného úplného zastavenia dodávok plynu z Ruska na Slovensko.

Doterajší vývoj však podľa neho fungovanie podniku neohrozuje. Nižšie dodávky ruského plynu oproti plánu SPP už tento týždeň zaznamenali, neboli však také výrazné. Nižší objem dodávok pre bežných ľudí i firmy vyvoláva obavy, či bude možné pred zimou naplniť zásobníky plynu tak, ako si vlády jednotlivých krajín Európskej únie naplánovali.

Dňa 14. júna 2022 dosiahla celková úroveň naplnenia európskych zásobníkov 52 percent z kapacity, čo je solídny pokrok a citeľný nárast z 25 percent na konci predchádzajúceho, respektíve prvého štvrťroka. Slovensko malo na začiatku mája v zásobníkoch 13 percent z ročnej spotreby plynu. Či to postačí, to sa ukáže až časom.

Hlavu v smútku má však už v súčasnosti firemný sektor. „Ceny energií stúpajú už niekoľko mesiacov, čo pochopiteľne podnikom predražuje výrobu. Ďalšie zvyšovanie inflácie v kombinácii s nedostatkom zemného plynu na trhoch spôsobí, že jeho ceny sa vyšplhajú na rekordné úrovne,“ spresnil Martin Hošták, tajomník Republikovej únie zamestnávateľov.

Ľudia sú v pozore, vláda v pokoji

„Vyššie uvedené zníženie nemá žiadny vplyv na zákazníkov,“ dodal hovorca SPP. Rezort hospodárstva pod vedením Richarda Sulíka nás odkázal priamo na SPP, ďalšie vyjadrenie nám odmietol poskytnúť, rovnako neuviedol ani to, ktoré reálne možnosti riešenia krízovej situácie prichádzajú do úvahy. 

Gazprom obmedzil dodávky plynu aj do Česka. „Informovali nás o obmedzení dodávok,“ uviedol hovorca českej firmy Ladislav Kříž. Podľa neho však ide len o malú časť spotreby, ktorú ČEZ, najväčší výrobca elektrickej elektriny v Česku, dokáže nahradiť z iných zdrojov, bližšie čísla však nespresnil.

Analytici to hovoria od začiatku jasne – Slovákov čakajú drahšie palivá a čoskoro budú možno aj na prídel.  Európa by sa kvôli napätej situácii na trhu s ropou v lete mohla stretávať s nedostatkom pohonných hmôt, potvrdil 2. júna 2022 pre Der Spiegel aj šéf Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) Fatih Birol.

Súčasnú situáciu prirovnal k ropnej kríze v 70. rokoch, ktorá podľa neho tak zásadné dopady nemala. „Vtedy to bolo len o rope,“ povedal šéf IEA. „Teraz máme ropnú krízu, plynovú krízu a elektrickú krízu súčasne,“ dodal. F. Birol pre nemecký časopis Spiegel ďalej uviedol, že „…keď sa v Európe a USA začne hlavná dovolenková sezóna, dopyt po palivách stúpne. Potom by sme mohli vidieť nedostatok napríklad nafty, benzínu alebo leteckého paliva, najmä v Európe.“ 

Gazprom už na konci apríla zastavil dodávky plynu do Poľska a Bulharska. Zdôvodnil to tým, že miestne plynárenské podniky PGNiG a Bulgargaz odmietli za plyn platiť v rubľoch. Neskôr Gazprom ukončil dodávky suroviny aj do Fínska a Holandska. Plyn prestal dodávať aj pre dánsku spoločnosť Orsted či do Nemecka pre britskú firmu Shell Energy. 

Plynová vojna prináša riziká

Plynová vojna medzi Ruskom a Nemeckom vytvára ešte väčšiu paniku na už znervóznenom európskom trhu. „Gazprom navyše znížil dodávky z plynovodu Nord Stream, ktorý spája Rusko priamo s Nemeckom. Tečie ním i plyn, ktorý využíva napríklad aj Česko,“ konštatuje Lukáš Kovanda, ekonóm a analytik Trinity Bank.

Gazprom obmedzil dodávky pre Taliansko, respektíve pre taliansky energetický podnik Eni. Spoločnosť uviedla, že ruský gigant im dodáva len 65 percent z požadovaného objemu plynu. V rovnakých problémoch s obmedzením dodávok sa ocitli aj v Nemecku. Cez plynovod Nord Stream im prúdi denne maximálne 67 miliónov kubických metrov plynu. 

Taliansko s Nemeckom sú najväčšími odberateľmi ruského plynu v Európskej únii (EÚ). Cena burzovo obchodovaného plynu v EÚ vo štvrtok prudko stúpla o viac ako 21 percent.

„Cena plynu v EÚ sa dostala nad úroveň 120 eur za megawatthodinu, čo je najviac od konca apríla 2022. Obchodníci sa obávajú, že cez leto sa nepodarí naplniť zásobníky, čo by na prelome leta a jesene zrejme cenu plynu v EÚ vyhnalo k novému historickému rekordu,“ upozorňuje L. Kovanda.

Gazprom chce umelo zdvihnúť cenu

Hovorca Kremľa, Dmitrij Peskov, povedal, že za obmedzením dodávok plynu do Európy sú dosahy sankcií. Tie na Rusko zaviedli západné krajiny v dôsledku vojny na Ukrajine, a na vine sú vraj problémy s turbínami spoločnosti Siemens Energy.

Nemecký minister hospodárstva Robert Habeck zase obvinil Kremeľ, že sa obmedzením dodávok plynu snaží destabilizovať európsky trh a umelo ženie cenu nahor. Inak povedané, zo strany Ruska je to politicky motivovaný krok. „Rusko si podľa všetkého v uplynulých týždňoch testovalo závislosť od európskych odberateľov na ruskom plyne požiadavkou platby v rubľoch,“ zamýšľa sa ekonóm Trinity Bank.

Rusko tak posiela menej plynu do Európy v čase, keď sa do Kyjeva vypravili lídri Francúzska, Talianska a Nemecka. „Kľúčoví odberatelia plynu v EÚ, najmä nemecké, talianske, rakúske či maďarské podniky, na platbu v rubľoch spravidla pristúpili. Otvorili si rubľový účet v ruskej štátnej banke Gazprombank, ako o to žiadal ruský prezident Vladimir Putin, teda od konca marca,“ spresnil ekonóm.

Na platbu v rubľoch nepristúpili skôr menej významní odberatelia ruského plynu z Poľska, Bulharska, Fínska, Dánska či z Holandska. Prezident V. Putin tak vníma, že závislosť najdôležitejších odberateľov v EÚ je značná, čo mu umožňuje rozohrať s nimi hru a „šponovať“ cenu plynu.

Obmedzenie dodávok ruského plynu hlavnou trasou do EÚ sa časovo kryje s problémami americkej spoločnosti Freeport LNG. Terminál firmy na skvapalnený zemný plyn (LNG) patrí k najväčším vývozným zariadeniam tohto druhu v Spojených štátoch amerických, pričom v poslednom období z neho skvapalnený plyn, a to až 75 percent, prúdil najmä do Európy.

V dôsledku požiaru však bude najmenej do septembra mimo prevádzky a k plnej kapacite sa vráti zrejme až na konci roka. Firma pôvodne predpokladala, že prevádzku obnoví asi za tri týždne.  Paniku na trhu s plynom v EÚ ďalej zosilňuje aj vlna horúčav, ktorá sa prelieva Európou a ktorá umocňuje dopyt po energiách.

Domácnostiam plyn zdražie výrazne, štát ponúkol isté riešenie

Slováci budú mať v ďalších mesiacoch veľmi hlboko do vrecka. Po rapídnom zdražení potravín či služieb prichádza na rad zdraženie energií, konkrétne plynu i tepla, keďže elektrina pre domácnosti je dočasne zastropovaná až do roku 2024. 

Ako pôvodne uvádzali analytici, od budúceho roka môže cena plynu vzrásť až o 150 percent. Medzičasom sa našli aj ďalšie riešenia. Ceny zemného plynu od Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) pre domácnosti majú vzrásť od začiatku budúceho roka o 34 až 59 percent. Nie však pre všetkých.

Nižšiu sumu si podľa ministra hospodárstva Richarda Sulíka priplatia odberatelia, ktorí od augusta do konca roka uzatvoria s SPP štvorročnú zmluvu, a vyšší nárast platí pre domácnosti, ktoré budú mať jednoročný kontrakt. Čo to reálne znamená?

„Keď zákazník uzavrie zmluvu na štyri roky, porastie cena plynu pre domácnosti o 20 percent plus inflácia, ktorá je 12 percent,“ povedal pred médiami minister hospodárstva R. Sulík.

To znamená, že zo súčasnej ceny 43 eur za megawatthodinu (MWh) vrátane prepravy, distribúcie a DPH vzrastie koncová cena pre zákazníkov na 57 eur. V ďalších rokoch kontraktu by sa cena mala zvyšovať už iba o infláciu.

Druhá možnosť je dohodnúť odber iba na jeden rok, pokiaľ odberateľ očakáva, že sa cena plynu po čase výraznejšie zníži, a nechce podpísať zmluvu na štyri roky. V tom prípade sa mu zvýši cena plynu o 42 percent plus o infláciu. 

Ďalšie dôležité správy