Slováci šalejú z nízkych cien, Mere ukázal čo chystá

Ešte je len za hranicami v susednom Česku a Slováci už reagujú na jeho príchod. Reč je o ruskom obchodnom reťazci Mere, ktorý založila skupina Svetofor. Od roku 2018 ho rozšírila do viacerých štátov Európy, napríklad do Nemecka, Spojeného kráľovstva, Poľska či Rumunska.

Jeho výhodou je inakosť, ktorou moderným obchodným reťazcom môže odlákať zákazníkov. Zámer je jasný – ponúkať čo najnižšie ceny tovarov a veľkorozmerné balenia priamo z paliet. To všetko bez reklamy či inzercie, ale so spoluprácou s miestnymi dodávateľmi.

Dozvedieť sa niečo bližšie priamo od zástupcov firmy je takmer nemožné. Ako uviedla pre TREND Natalie Sinkina, manažérka nákupu zastupujúca český trh, otvorenie obchodu na Slovensku má na starosti špeciálne oddelenie, s ktorým zatiaľ nemajú žiadne spojenie.

Udiať sa tak má však už tento rok. Ruský reťazec je už vo fáze budovania slovenského nákupného oddelenia. Pobočky firmy, ktorá má centrálu v Rusku, sú v každom štáte samostatnou jednotkou.

Česi nový diskont uvítali

Na dvojnásobne väčšom českom trhu má firma od vlaňajška dva obchody – v Moste a Příbrame, ktoré patria medzi ekonomicky slabšie. Do dvoch rokov by tam Rusi chceli otvoriť ďalších 50 predajní.

S ohľadom na špecifiká českého zákazníka to považujem za nádejný obchodný model, potvrdil v januári 2022 analytik Vít Hradil zo spoločnosti Cyrrus pre český portál aktualne.cz. Podľa neho reťazcu Mere neškodí ani väzba na ruský trh, tá u českých zákazníkov zásadné pohoršenie nebudí. „Pri časti populácii dokonca môže pôsobiť prospešne,“ dodal český analytik.

Vstup na slovenský trh nemusí byť taký jednoduchý ako susedov. Aj tu však existuje príležitosť získať zákazníkov, najmä v regiónoch, kde majú ľudia hlbšie do vrecka a ekonomika je menej rozvinutá. „V súčasnej situácii to vnímam ako ústup od kvality, na druhej strane môže predaj tovarov za nízke ceny vo veľkorozmernom balení mnohých ľudí zaujať,“ hovorí pre TREND analytik trhu a obchodu Ľubomír Drahovský.

Obchodný potenciál reťazcov je už dnes vo veľkej miere rozdelený a karty sú obrazne povedané rozdané. No nejaké tie „medzery“ tu vždy boli a budú. V mnohých ekonomicky zapadnutých regiónoch žijú ľudia od výplaty k výplate s úzkym rodinným rozpočtom. Chudobou na Slovensku podľa štatistík trpí až 12,6 percenta obyvateľov, čo predstavuje 677–tisíc ľudí. A im je jedno, kde nakúpia lacné potraviny.

Trh konkurenciu potrebuje

Obchody, v ktorých sa predával tovar rovno z paliet, sme na Slovensku mali už v 90-tych rokoch. Vtedy krajina prechádzala z centrálne riadeného obchodu na voľné podnikanie a odvtedy sa posunula o hodný kus dopredu.

Zmenil sa vizuál predajní, nákupné zvyklosti klientov i celkový štýl predaja. Vo všeobecnosti podľa Martina Krajčoviča, predsedu Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO), je otvorenie každej novej predajne plusom pre zákazníka. „Zvyšuje to konkurenčné prostredie a spomaľuje rast cien,“ objasnil pre TREND.

Príchod nového hráča na slovenský trh nerozptyľuje ani Daniela Krakovského, predsedu Iniciatívy slovenských maloobchodníkov (ISKM). Pre TREND objasnil, že maloobchod to nijako zásadne ohrozuje, ale poukazuje to na kúpyschopnosť obyvateľov a zároveň na zmeny v nákupnom správaní klientov.

„Títo sú ochotní za lacnejší nákup „oželieť“ tradičný regálový spôsob nakupovania, prípadne zákaznícky servis. Pri potravinách je to pochopiteľný prístup, pretože tam si tovar zákazník dokáže vybrať bez akejkoľvek nutnosti odborného poradenstva,“ spresnil D. Krakovský. To sa napríklad pri nepotravinovom maloobchode nedá povedať.

Netradičný návrat k nákupom do 90-tych rokov môže u Slovákov oživiť nostalgické spomienky na tieto časy, prípadne tých, ktorí si nepotrpia na vyložený tovar do regálov, ale chcú niekde nakúpiť čo najlacnejšie.

Potvrdzuje to aj Adrián Ďurček, člen predstavenstva Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK). „Predaj z paliet má Slovensko už za sebou, no nedá sa vylúčiť, že v tejto ekonomicky náročnej a ťažko vypočítateľnej dobe, keď rastú ceny energií a trh ovplyvňuje vysoká inflácia, si nájde svoj okruh zákazníkov,“ konštatuje pre TREND.

Obchod si musí získať dôveru

Veľkým problémom posledných mesiacov sú rastúce ceny potravín. Ročná inflácia v roku 2021 dosiahla najvyššiu hodnotu za posledných deväť rokov, a to 3,2 percenta. Ovplyvnil ju rýchly rast cien v druhom polroku, informoval začiatkom januára 2022 Štatistický úrad SR.

Aj to je dôvod, prečo internetovom prieskume denníka Plus jeden deň na otázku, čo hovoríte na príchod superlacného reťazca na Slovensko, táto možnosť zaujala až 88 percent oslovených. Z nich až 66 percent uviedlo, že tam určite budú nakupovať a 22 percent, že sa tam pôjde pozrieť a možno tam raz za čas aj nakúpiť. To je v čase lacných prihraničných nákupov, najmä v susednom Poľsku či Maďarsku, zaujímavé zistenie aj pre analytikov.

Reťazec na svojom webe uvádza, že ponúka sortiment porovnateľný s ostatnými diskontnými reťazcami, ale za výrazne nižšie ceny, a to o 20 až 30 percent. Jeho sortiment tvorí zhruba 400 položiek potravinárskeho a nepotravinárskeho tovaru. Podiel medzi miestnymi a dovážanými produktmi je zhruba 70 k 30 percentám. Asi desatinu tvorí ponuka tovaru z Ruska.

Nízka cena tovarov môže u mnohých kupujúcich zavážiť, ale sú tu aj iné faktory. Mere si bude musieť získať dôveru Slovákov, a udržať ju aj po tom, čo opadne prvotný moment zvedavosti. A to najmä v prípade, ak ide o predaj z paliet či veľkorozmerné balenia.

„Reťazec si bude musieť zvyknúť na to, čo Slováci dlhodobo preferujú a vyhľadávajú v maloobchodnom predaji. Tomu sa musí prispôsobiť a zabudnúť na myšlienku, ako sa obchoduje v Rusku či v iných štátoch Európy,“ približuje analytik Ľ. Drahovský. Nákupné zvyklosti zákazníkov sú totiž v každej krajine iné.

Slovenskí spotrebitelia sú v istom slova zmysle „rozmaznaní“ ponukou kvalitného tovaru i ponúkaným sortimentom v moderných predajniach. „Aj preto reťazec zvolil stratégiu, že otvára predajne v ekonomicky slabších regiónoch, ako je napríklad český Most, kde je slabšia kúpyschopnosť obyvateľov,“ dodáva analytik obchodu.

Nestavajú, prenajímajú si sklady

Prevádzkovatelia Mere volia taktiku nulového marketingu, túto položku v rozpočte úplne odbúrali. To znamená žiadne akčné výpredaje, žiadne reklamné letáky, žiadne tlačené vizuály. Buď ľudí zaujmú sortimentom a cenou, alebo nie. Ich politika znie, vôbec neinzerovať. Najlepšia reklama je podľa nich to, čo si ľudia o kvalite a cene ponúkaných výrobkov povedia medzi sebou.

Ako uviedol český portál zbožiaprodej.cz, zákazníci do Mere prichádzajú raz či dvakrát do týždňa. Väčšinou ide o rodiny či majiteľov malých obchodov s potravinami alebo reštauráciami. Môžu si nakúpiť bez obmedzenia také množstvo tovarov, aké potrebujú.

Pre obchody majú určené špeciálne podmienky, napríklad preferujú lokalitu vedľa cesty, veľké parkovisko pre kamióny a predajnú plochu od 800 do 1200 metrov štvorcových, stropy vysoké dva až štyri metre.

Obchody sú teda zároveň aj skladmi a tovar je vystavený prevažne na paletách. „V Česku máme zatiaľ málo takých ponúk. Navrhujú nám, aby sme stavali predajne, ale my nestaviame, máme záujem len o nájmy,“ vysvetlila N. Sinkina pre český portál. Ceny majú stále rovnaké, bez akčných ponúk. Na tovar si dávajú prirážku od 15 do 18 percent, čo je ich jediný príjem, marža môže klesať, ale cena pre zákazníka musí byť čo najnižšia.

V obchodoch by ste márne hľadali chladničky, je tam len chladiaci priestor na 60 metroch štvorcových, kam chodia zákazníci aj s vozíkmi. Centrálny sklad reťazec zriaďuje, až keď má retailer v tej ktorej krajine minimálne 10 obchodov, čo sa stalo napríklad v Nemecku alebo pobaltských krajinách.

Prednosť s dodávateľmi

Hoci by sa zdalo, že Slováci vyhľadávajú skôr slovenské produkty, nie je to celkom tak. Ako hovorí pre TREND Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK), cena je primárne rozhodujúcim faktorom, podľa ktorého sa rozhodujú a zaváži aj lokalita nákupu.

„Smerom na východ je pochopiteľne nižšia kúpyschopnosť ľudí, aj preto sa títo rozhodujú viac podľa ceny, ako podľa pôvodu potravín. Neplatí, že by Slováci stále uprednostňovali slovenské potraviny, práve naopak, “ dodáva J. Holéciová.

V obchodoch u nás sa nachádza zhruba 40 percent slovenských potravín, s čím tunajší poľnohospodári a potravinári nemôžu byť spokojní. Saldo zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami v januári až novembri 2021 bolo podľa SPPK pasívne v objeme – 1 510,3 mil. eur, v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sa zvýšilo o 45,7 mil. eur (3,1 percenta).

Reťazec dáva prednosť spolupráci s lokálnymi dodávateľmi, predovšetkým z logistických dôvodov. Úlohu hrá aj veľkosť dodávateľskej spoločnosti. Vraj čím menšie, tým lepšie. Jeho politika pritom je, že nezalistuje tovar, u ktorého nebude rozdiel oproti cene na trhu menší než 20 percent, uvádza portál zbožiaprodej.cz.

Podľa N. Sinkiny rozhoduje len ponúkaná cena, neexistujú žiadne poplatky, ako sú bežné u iných reťazcov, dokonca ani pokuty za nedodanie zmluvného množstva tovaru. Mere si na dodávky počká.

Analytik trhu Ľ. Drahovský situáciu po príchode reťazca na Slovensko v tomto smere nevidí až tak ružovo. „Predstavte si niekde z Pohronia vláčiť kamiónmi tovar od lokálnych producentov. To sú nelogicky vysoké náklady z hľadiska prepravných možností, bolo by to neúmerné. To sa dá robiť na územiach, ktoré majú desaťkrát väčšiu rozlohu ako náš trh,“ spresňuje pre TREND.

Navyše, lokálni výrobcovia nie sú schopní produkovať také objemy, aby zásobovali celý reťazec. Stačí sa pozrieť na malé miestne mliekárne, ktoré poznajú miestne podmienky a výborne vedia pracovať so zákazníkmi. Rovnako dobre funguje predaj z dvora pri zeleninároch, mäsiaroch či malých pekárňach.