V zápale boja proti používaniu peňažnej hotovosti Japonsku dochádzajú čísla kreditných kariet

Koronavírus pokračuje v rozvracaní donedávna zaužívaného správania ľudí naprieč celým svetom. Pre prudký nárast online nákupov z dôvodu vyššej bezpečnosti teraz japonské médiá hlásia, že krajine dochádzajú čísla kreditných kariet. Táto technologická veľmoc pritom bola tradične kráľovstvom hotovosti.

Šestnásť číslic nestačí

Väčšina špecializovaných miestnych firiem vydáva karty s 16-miestnym číslom, aby mohli nadväzovať partnerstvá s medzinárodnými platobnými spoločnosťami ako Visa alebo MasterCard. Z tohto čísla prvých šesť číslic vyjadruje všeobecné informácie ako krajinu a vydavateľa karty, zvyšných 10 predstavuje unikátnu kombináciu pre každého zákazníka. Japonsko si však už väčšinu svojich kombinácií vyčerpalo.

Najefektívnejším riešením by bolo rozšíriť čísla kreditných kariet o 17. číslicu, to by si však vyžadovalo zložité testy, aby sa predišlo falšovaniu. Účet za takéto riešenie by sa mohol vyšplhať na miliardy jenov, čo by sa odrazilo aj na poplatkoch. Ďalšou dilemou by bola otázka, či aktualizovať aj približne 300 miliónov vydaných kariet, ktoré sú momentálne v obehu so 16-miestnymi číslami, alebo nechať tieto dva modely existovať súčasne.

Vznik tohto problému však nemožno pripisovať iba vírusu. Ide aj o nečakaný vedľajší efekt japonskej dlhodobej vojny proti používaniu hotovosti. Miestni obyvatelia „keš“ zbožňujú. Podľa štúdie z roku 2019 vlani 84 percent domácností používalo hotovosť na malé nákupy a aj pri platbách nad 10-tisíc jenov (asi 80 eur) takmer polovica ľudí preferovala hotovostnú platbu pred elektronickou.

Boj proti hotovostným platbám

Pri nízkej kriminalite, úrokových sadzbách dlhodobo blízkych nule a starnúcej populácii, ktorá nie je taká otvorená technologickým inováciám, nie je obľuba hotovosti až taká prekvapivá. Premiér Šinzó Abe sa však zaviazal, že do roku 2025 zdvojnásobí pomer elektronických platieb k hotovostným na 40 percent, eventuálne až na 80.

Z toho dôvodu zaviedlo minulý rok japonské Ministerstvo hospodárstva, obchodu a priemyslu špeciálnu dotáciu na elektronické platby, keď v októbri 2019 zdvihlo daň z predaja z 8 na 10 percent. Zákazníci však dostávali počas deviatich mesiacov naspäť 2 až 5 percent zo svojej platby, ak ju vykonali elektronicky. V niektorých prípadoch tak dostali naspäť viac ako zaplatili na zvýšenej dani.

Japonská vláda sa môže inšpirovať ďalšími príkladmi vo svete. Napríklad ekonomiky škandinávskych krajín už fungujú takmer výlučne bez hotovosti a ich vlády tiež zavádzajú politiky na obmedzenie jej používania. Dánske podniky môžu odmietnuť zákazníkov neschopných platiť elektronicky a tamojšie banky vo väčšine pobočiek neponúkajú možnosť vybrať si peniaze.

Startupom svedčia elektronické platby

Z akého dôvodu však hotovosť prekáža? V prípade Japonska vláda verí, že jej obľuba medzi obyvateľstvom bráni rozsiahlejším technologickým inováciam v krajine, ktorá dlhodobo čelí pomalému rastu. Online platby by firmám umožnili automatizovať predaj a lepšie vyhodnocovať preferencie zákazníkov, čím by si zvýšili produktivitu. Banky by ušetrili peniaze za prevádzkovanie drahej siete bankomatov.

Ďalším dôvodom je medzinárodná konkurencia. V Južnej Kórei napríklad predstavujú elektronické platby 96 percent platieb, v Číne 66 percent, čo je výrazne viac v porovnaní s japonskými 20 percentami. Japonské fintechy preto v posledných rokoch zatienil rozmach prevažne čínskych konkurentov, ktorí majú výhodu možnosti úvodného rastu na domácom trhu aj vďaka väčšiemu rozšíreniu bezhotovostných platieb.