Zakladateľ Alibaby v potýčke s úradmi. Regulátor zastavil rekordné uvedenie na burzu

V priebehu tohto týždňa sme boli svedkami zmarenia najväčšieho uvedenia firmy na burzu (IPO) v histórii. Akcie skupiny Ant Group, ktorá patrí zakladateľovi obchodného giganta Alibaba Jackovi Ma, sa mali vo štvrtok začať obchodovať na burzách v Hongkongu a Šanghaji. Celkový objem emisie sa odhadoval na hodnotu zhruba 34 miliárd dolárov (28,6 miliardy eur), čím by prekonal aj minuloročné IPO saudského ropného koncernu Saudi Aramco, ktoré dosiahlo hodnotu 29,4 miliardy dolárov.

Akcie samotného Jacka Ma mali hodnotu približne 17 miliárd dolárov, čím by sa hodnota jeho majetku vyšplhala približne k 80 miliardám dolárov. Kosa astronomického obchodu však narazila na kameň čínskych autorít. Tie totiž v pondelok zverejnili nové pravidlá pre online veriteľov a zvolali schôdzku s vedením spoločnosti Ant Group. Na druhý deň burzy v Honkgkongu aj Šanghaji vyhlásili, že rekordné IPO sa odkladá.

Miliardár z chatrče

J. Ma pritom nebol od narodenia hlasná a kontroverzná osobnosť, narodil sa do chudobnej rodiny v čínskom meste Chang-čou. Jeho mladosť sprevádzal neúspech za neúspechom, desaťkrát sa hlásil na Harvard, no ani raz ho neprijali, spomedzi 24 uchádzačov bol jediný, kto nedostal prácu v KFC a až na tretí pokus sa dostal na univerzitu, kde študoval pedagogiku. Ako prekladateľ sa počas cesty do Spojených štátov stretol s internetovými technológiami. A to kompletne zmenilo jeho život.

V roku 1999 s pomocou priateľov vyzbieral pôžičky potrebné na založenie internetovej platformy Alibaba. Jej hlavnou činnosťou bolo sprostredkovávanie online obchodov medzi používateľmi, ktorými môžu byť biznisy aj bežní ľudia. Pôsobenie firmy sa postupne rozšírilo aj na oblasti internetových platieb, vyhľadávačov či umelej inteligencie. Dnes je Alibaba najväčšou firmou v oblasti online nakupovania na svete s trhovou kapitalizáciou takmer 820 miliárd dolárov.

V úspechu firmy zohrala nemalú úlohu platobná platforma AliPay, ktorú Alibaba používala na sprostredkovanie platieb medzi svojimi zákazníkmi. Fungovala na princípe tretej strany, ktorej zákazník odoslal platbu pri nákupe od iného používateľa a AliPay ju pripísal na účet predávajúceho až keď mu kupujúci potvrdil obdržanie tovaru. Tento koncept zabezpečoval ochranu pred podvodmi a pomáhal budovať dôveru v online obchodovanie s cudzincami.

Práve platobná aplikácia AliPay sa stala centrálnou službou Ant Group, ktorá sa od materskej spoločnosti Alibaba oddelila v roku 2011. Skupina však rýchlo expandovala do oblasti investovania a poskytovania pôžičiek či poistenia. Aj v rámci úverov však funguje skôr ako sprostredkovateľ, ktorý poskytne pôžičku zákazníkovi a následne ju za poplatok prepíše na banku. Napriek tomu, že to čínskych bankových gigantov stojí časť ziskovosti, pre zachovanie trhového podielu sú tlačení s Ant Group spolupracovať.

Vojna proti nebankovkám

Čínski regulátori však vyhlásili vzostupujúcim online úverovým operáciám vojnu - do septembra stlačili počet ich poskytovateľov z viac ako 5-tisíc na šesť. Ich ďalším krokom bolo pondelkové zverejnenie nových pravidiel pre online nebankovky.  Regulácia napríklad stanovuje strop na pákový efekt (používanie požičaného kapitálu na investície) blízko úrovne vyžadovanej od komerčných bánk alebo vyžaduje, aby aspoň 30 percent akejkoľvek pôžičky online veritelia poskytovali spoločne s bankami.

Ohľadom správnosti týchto pravidiel sa vedie diskusia - zástancovia regulácie argumentujú, že rozmach internetových nebankoviek, ktoré by nemuseli spĺňať žiadne požiadavky na používanie vlastného kapitálu či zabezpečovanie úverov kolaterálom by mohol viesť k podobne krehkému finančnému sektoru, aký sa zrútil v roku 2008, keď bol tvorený nízko regulovanými bankami.

Druhá strana však hovorí, že medzi fungovaním tradičných bánk a technologických firiem je veľký rozdiel. Big techy majú totiž k dispozícii veľké množstvo dát o správaní spotrebiteľov, na základe ktorého vedia posúdiť riziko potenciálneho klienta. V časoch kríz, kedy klesá cena aktív ako pozemky, a potenciálni dlžníci nevedia poskytnúť bankám dostatočný kolaterál na krytie pôžičky, by tak fintechy vedeli odhaliť klientov, ktorí nie sú veľmi rizikoví, ale potrebujú prístup k úveru. Práve to môže pomôcť tlmiť v zlých časoch ekonomické recesie.

Podrývanie štátnej autority

Tento pohľad prezentoval J. Ma koncom októbra na finančnom samite v Šanghaji. Počas svojej reči obvinil finančných regulátorov z posadnutosti minimalizáciou rizika, pričom sa podľa neho inovovať bez rizika nedá. Vyhlásil, že čínske banky sa správajú ako záložne, keďže požičiavajú iba tým, ktorí dokážu poskytnúť dostatočne hodnotný kolaterál. Počas nasledujúcich dní si za svoje vystúpenie vyslúžil kritické poznámky od štátnych médií.

Miliardárova kontroverzná reč poukazuje na ďalšie vysvetlenie zásahu autorít do rekordného uvedenia na burzu, konkrétne na politickú motiváciu. Čínska vláda neobľubuje kritiku z radov miestnych biznismenov, developer Ren Zhiqiang bol v septembri odsúdený na 18 rokov väzenia po tom, ako kritizoval administratívu prezidenta Si Ťin-pchinga za pandémiu koronavírusu. Mnohí chápu štátny zásah ako odkaz, že vláda sa súkromnému sektoru neplánuje podriadiť.

Je tiež pochopiteľné, prečo rozmach fintechov spôsobuje obavy silno autokratickému režimu. Služby gigantov ako Ant Group umožňujú jednoduchý presun veľkého množstva peňazí s veľmi malým stupňom transparentnosti. Čím väčšiu časť trhu na úkor tradičných štátnych bánk zaberú, tým menší prehľad a kontrolu nad sektorom bude vládna strana mať.

Či už má teda regulačný odboj proti najbohatšiemu Číňanovi politické alebo ekonomické dôvody, počas minulého týždňa nešlo len o zmarenie rekordného uvedenia na burzu, ale aj o budúcnosť finančného sektora v druhej najväčšej ekonomike sveta.