Najslabšie plateným zamestnancom zoberie štát z jedného zarobeného eura 40 centov. Pred šiestimi rokmi to bolo len tridsať centov. O rizikách prudkého zvyšovania minimálnej mzdy sa týždenník TREND rozprával s analytikom Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Róbertom Chovanculiakom.
Za razantnejší nárast minimálnej mzdy v slovenskej ekonomike bojujú odbory alebo združenie Pracujúca chudoba. Jeden z ich zásadných argumentov spočíva v tom, že vyššia minimálna mzda motivuje ľudí viac pracovať. Nie je to pravda?
Je to pravda. To vedia všetci. Zamestnanci aj podnikatelia. No musíme sa pozrieť aj na druhú stranu mince. Byť len motivovaný pracovať – nestačí. Treba mať aj príležitosť zamestnať sa. Hlavne v zaostávajúcich častiach krajiny. Práve tam vysoká minimálna mzda doslova okráda ľudí o šancu legálne pracovať.
Pre mnohých podnikateľov nie je rentabilné zobrať nového človeka. Najmä pre majiteľov menších obchodov na východe a juhu Slovenska. Minimálne mzdové náklady na jedného pracovníka sa pohybujú okolo tisíc eur za mesiac. To je obrovská prekážka.
V chudobnejších regiónoch sú dosť malé tržby. Práve kvôli ním nedokáže zamestnanec zarobiť dosť peňazí na pokrytie nákladov vo výške tisíc eur. Nové pracovné miesto nevznikne, lebo si ho majiteľ obchodu jednoducho nemôže dovoliť a výsledkom je zakonzervovanie vysokej nezamestnanosti.
Práve kvôli tomu som proti prudkému zvyšovaniu minimálnej mzdy. Jej rast mnohým ľuďom znemožnil nájsť si zamestnanie. Najmä tým, ktorí skončili len základnú školu a sú už viac ako rok bez práce.
Minimálna mzda je 623 eur v hrubom. V dudúcnosti stúpne na 646 eur. No ani potom nebude cena práce vami spomínaných tisíc eur.
V slovenskej ekonomike máme až šesť taríf minimálnej mzdy. Prvá pravdepodobne budúci rok stúpne na spomínaných 646 eur. V takom prípade náklady práce dosiahnu 842 eur. Výška druhej bude 775,20 eura a výdavky zamestnávateľa po zaplatení všetkých odvodov dosiahnu 1 048 eur.
Podľa zákonníka práce sú do druhej tarify automaticky zaradení ľudia pracujúci s hotovosťou. Teda všetci predavači a predavačky. Pre majiteľa malého obchodu v hladovej doline bude veľmi ťažké splniť takéto mzdové nároky. Zbytočná prekážka mnohých šikovných ľudí odradí od rozbehnutia vlastného biznisu.
Výsledkom bude ešte väčšia chudoba. Na jedno voľné pracovné miesto v Snine už dnes pridá 38 uchádzačov o zamestnanie. Týmto nezamestnaným zvýšenie minimálnej mzdy nijako nepomôže. Len im zbytočne skomplikuje už aj tak ťažkú situáciu. Štát im v podstate zakáže pracovať. Lebo mnohí z nich by boli ochotní zamestnať sa aj za menej peňazí. Lenže takúto možnosť nemajú a tak buď sedia doma alebo pracujú načierno.
Ako z toho von?
Pomôcť môže regionálna minimálna mzda. Priemyselne rozvinuté časti krajiny bez problémov zvládajú jej súčasné nastavenie. V okolí hlavného mesta aj tak väčšina ľudí zarába výrazne viac peňazí. Lenže Bratislava nie je celé Slovensko.
V prešovskom kraji pracuje za minimálnu mzdu približne desať percent zamestnancov. To nie je dobré z viacerých dôvodov. Bez ohľadu na pracovný výkon až desatina miestnych zamestnancov zarobí rovnakú sumu. Výsledkom je pokles motivácie pracovať. To je pre miestnych podnikateľov dosť veľký problém. Práve od výkonu zamestnancov závisí úspech celej firmy.
Chápem, že majiteľ predajne s nízkymi tržbami môže mať problém zarobiť dosť peňazí na vyplatenie minimálnej mzdy. Lenže fabriky majú dosť zákaziek. Preto nevidím zásadný problém v tom, že ich štát tlačí zaplatiť ľuďom o pár desiatok eur viac. Mýlim sa?
Pri pohľade na tvrdé dáta je zreteľne vidieť obrovský problém. Od novembra 2020 do mája 2021 pribudlo 15-tisíc uchádzačov o zamestnanie. Takmer polovica z týchto ľudí pochádza z desať najmenej rozvinutých okresov. Pritom v nich žije len šestnásť percent slovenskej populácie.
Alebo inak. Začiatkom roka 2020 bola len v štyroch slovenských okresoch nezamestnanosť nad úrovňou 15 percent. V polovici roka 2021 ich bolo už desať. V dvoch z nich dokonca nezamestnanosť prekročila hodnotu 20 percent. Z toho vyplýva, že v málo rozvinutých častiach krajiny sa kríza naďalej prehlbuje a pri takomto negatívnom trende naozaj nie je čas na prudké zvyšovanie platov.
Z týchto dát jednoznačne vyplýva, že vysoká minimálna mzda škodí slabo rozvinutým regiónom a miestnych ľudí pripravuje o šancu zamestnať sa.
Minister práce hovorí o oživení pracovného trhu. Klame?
Zámerne si vyberá situáciu v prosperujúcich častiach krajiny. Tam po skončení lockdownu naozaj prichádza k oživeniu. Aj v priemere za celú krajinu sa situácia mierne zlepšuje. Lenže v mnohých častiach krajiny je nezamestnanosť naozaj obrovský problém. Nie je to len spomínaná Snina. Na jedno voľné pracovné miesto v Gelnici pripadá 31 nezamestnaných. V Rimavskej Sobote je ich 27. A takto by som mohol pokračovať.
Máme aj jedno negatívne prvenstvo. Po skončení len základnej školy je práve u nás najťažšie nájsť si prácu v rámci celej Európskej únie. Obrovský problém sú aj dlhodobo nezamestnaní. Ľudia viac ako rok bez práce strácajú základné pracovné návyky a mnohí z nich nezvládnu ani triviálne ranné vstávanie.
V tejto situácií je rozumné čo najviac podporiť podnikateľov vo vytváraní nových pracovných miest. Práve preto by zodpovední politici mali zaviesť regionálnu minimálnu mzdu.
Lenže zavádzanie mzdových rozdielov im okamžite vykričí opozícia. Padali by výčitky, že sa starajú len o hlavné mesto a zvyšok krajiny ich nezaujíma. Takáto negatívna emócia dokáže nahnevať aj veľkú časť oveľa lepšie platených Slovákov. Je pri takomto nastavení spoločnosti politicky priechodné zavedenie regionálnej minimálnej mzdy?
Pravdepodobne nie. Našťastie zamestnancom s nízkymi platmi sa dá pomôcť aj inak. Napríklad výrazným znížením daní a odvodov. Len za posledných šesť rokov miera zaťaženia minimálnej mzdy stúpla z 30 percent na 40 percent. To znamená, že v roku 2015 dostali zamestnanci z jedného zarobeného eura 70 centov a v roku 2021 už len 60 centov. Priestor na znižovanie daňovo-odvodového zaťaženia rozhodne existuje.
Aj znižovanie odvodov má svoje nevýhody. Sú nimi nižšia podpora v nezamestnanosti, PN-ka, či dôchodok. Nie je to nefér?
Aké máme alternatívy? Prvou je, že ľudia ostanú doma a nebudú mať nárok ani na jednu spomínanú dávku. Druhou, že budú pracovať na čierno a opäť nezískajú spomínané výhody. Navyše obidve možnosti im prinesú len kopu starostí. Napríklad v žiadnej banke nedostanú úver. Potom sa veľmi ľahko stanú obeťou úžerníkov. Pri pohľade na tieto problémy sa mi vidí zníženie odvodov ako dobré riešenie.
Navyše ľudia získajú pracovné skúsenosti. Nadobudnutá prax im postupne začne zvyšovať šance na získanie lepšie plateného pracovného miesta. Žiaľ, dnes túto možnosť mnohí nezamestnaní nemajú. Prostredníctvom vysokej minimálnej mzdy im štát fakticky zakázal pracovať.
- Róbert Chovanculiak
- Od roku 2015 pôsobí v INESS. Predtým pracoval ako analytik v Národnej agentúre pre rozvoj malého a stredného podnikania. Vyštudoval Ekonomickú fakultu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde absolvoval aj postgraduálne štúdium na katedre Verejnej ekonomiky.
