Zahraničný kapitál na Slovensku: Polovica HDP v ohrození, pokles platov a rast nezamestnanosti

Tri európske krajiny sú na zahraničnom kapitále najviac závislé – Írsko, Luxembursko a Slovensko. Vďaka možnosti platenia nízkych daňových sadzieb sa nadnárodné koncerny snažia práve v írskej ekonomike zdaniť peniaze zarobené v iných štátoch Európskej únie. Luxembursko zase ponúka priaznivé prostredie na zakladanie bánk, fondov a rôznych finančných holdingov. Slovensko, na rozdiel od prvých dvoch krajín, nie je daňovým rajom a svoju ekonomiku postavilo najmä na fabrikách kontrolovaných zahraničnými vlastníkmi. Tento model však čelí veľkým výzvam, najmä v čase ekonomickej nestability.

Európsky štatistický úrad zverejnil údaje o takzvanej pridanej hodnote podnikov pod zahraničnou kontrolou. Tento ukazovateľ dosiahol v Írsku (71,02 percenta), Luxembursku (55,14 percenta) a na Slovensku (51,52 percenta). Ide o najnovšie porovnanie za rok 2022, keď slovenský HDP dosiahol 110 miliárd eur a zahraničný kapitál sa na vytvorení tejto sumy podieľal sumou 56,7 miliardy eur, pričom podniky patriace Slovákom mali podiel 53,7 miliardy eur.

Riskantná stratégia

V domácej ekonomike pôsobí približne 250-tisíc výrobných spoločností. Z nich má zahraničných majiteľov iba 10-tisíc firiem. Nezáujem o investovanie a potenciálny odchod relatívne malého počtu podnikov môže ohroziť viac než polovicu slovenského HDP, výrazne zvýšiť nezamestnanosť a vytvoriť tlak na znižovanie platov. Súčasná vláda tomuto riziku nevenuje žiadnu pozornosť. Namiesto zlepšovania systematicky zhoršuje konkurencieschopnosť krajiny.

Firmy sa dlhodobo sťažujú na vysoké daňovo-odvodové zaťaženie. Napriek tomu štát tento rok zvýšil zdravotné odvody platené zamestnávateľmi o jeden percentuálny bod. Na budúci rok stúpne daň z príjmov nad päť miliónov eur o tri percentuálne body na rovných 24 percent. Práve zahraniční investori majú v domácej ekonomike väčšinou postavené veľké firmy, ktoré túto hranicu prekročia.

Súčasná vláda sa spolieha na to, že veľkým zahraničným investorom poskytne stimuly a menšie firmy zostanú v krajine ako subdodávatelia. Tento prístup je však v období ekonomickej neistoty riskantný. Slovensko-nemecká obchodná a priemyselná komora dlhodobo monitoruje nálady zahraničných investorov a z posledných údajov vyplýva, že ich nespokojnosť rastie.

Horšie ako počas pandémie