EÚ tu nemusí byť večne. Nemecké voľby budú radikalizovať zástancov vystúpenia Nemecka z Únie

Väčšinu firiem v Európe vlastnia domáci obyvatelia, pričom len približne jedno percento podnikov v únii patrí zahraničným subjektom. To znamená približne 336-tisíc firiem, z ktorých len tretina má materskú spoločnosť mimo krajín EÚ.

„Aj keď je počet firiem pod zahraničnou kontrolou relatívne nízky, významne prispievajú k ekonomickému rastu. V roku 2022 vytvorili až 24 percent pridanej hodnoty,“ uvádza Európsky štatistický úrad (Eurostat). Zahraničné investície najčastejšie zahŕňajú výstavbu veľkých fabrík. Príkladom je závod americkej spoločnosti Intel na výrobu čipov v nemeckom Magdeburgu, ktorý si vyžiada investíciu vo výške 17 miliárd eur.

V roku 2022 tvoril podiel zahraničných firiem na pridanej hodnote v Nemecku len 17,38 percenta, čo predstavuje druhú najnižšiu hodnotu v rámci EÚ. Tento fakt bol dôvodom, prečo sa Berlín snaží prilákať zahraničné investície. V krajine sa má postaviť aj prvý európsky závod amerického výrobcu elektromobilov Tesla.

Nemecká ekonomika v posledných rokoch čelí viacerým vážnym problémom. Drahé energie devastujú chemický priemysel. Automobilka Volkswagen plánuje problémy s odbytom riešiť zatváraním fabrík a znižovaním platov nemeckých zamestnancov, pričom narazila na tvrdý odpor miestnych odborov.

V ťažkých časoch zvyknú na popularite získavať radikálne názory. „Vystúpenie Nemecka z Európskej únie a založenie nového európskeho spoločenstva považujeme za nevyhnutné,“ citovali nemecké médiá z 85-stranového dokumentu Alternative für Deutschland (AfD). Ide o návrh predvolebného programu do predčasných volieb, ktoré sa majú konať 23. februára 2025, a podľa súčasných prieskumov je AfD druhou najpopulárnejšou stranou.