Po vypuknutí pandémie plánovala vláda každý mesiac podporiť domácu ekonomiku sumou jednej miliardy eur. Nakoniec sa na záchranu pracovných miest v rámci programu prvej pomoci doteraz minulo len 578 miliónov eur. Oveľa nižšia podpora teda stačila na prekonanie ťažkých časov a v auguste po prvý raz od krízy mierne klesla nezamestnanosť.
„Čas ukázal, že systém štátnej pomoci sme nastavili dobre a dokázali sme zabrániť obrovskému nárastu nezamestnanosti,“ povedal počas tlačovej konferencie minister práce Milan Krajniak (Sme Rodina). V úvode roka bola nezamestnanosť na úrovni 4,98 percenta. Vrchol prišiel v júli, kedy stúpla na 7,65 percenta a v auguste prekvapilo klesla na 7,60 percenta.
Podľa najnovšej makroekonomickej prognózy bude počet ľudí bez práce klesať aj v najbližších mesiacoch. Za celý rok 2020 má byť nezamestnanosť na úrovni 6,8 percenta. V takom prípade ekonomické následky pandémie zrušia „len“ 38-tisíc pracovných miest. Pôvodné scenáre počítali, že bez práce sa v tomto roku ocitne viac ako 76-tisíc Slovákov.
Podpora bude možno aj budúci rok
,,Na vláde sme sa dnes dohodli, že podporu na udržanie pracovných miest budeme vyplácať minimálne do konca tohto roka,“ dodal M. Krajniak. Predĺženie podpory do konca roka vyjde štátnu pokladnicu na takmer 198 miliónov eur. Celkovo súkromné firmy v tomto roku od štátu dostanú 776 miliónov eur.
Slovenskej ekonomike podľa ministra práce pomôže, ak sa bude podpora vyplácať aj v roku 2021 a v roku 2022 ju nahradí trvalý systém štátnej pomoci označovaný ako kurzarbeit. „Predĺženie štátnej pomoci môžeme len uvítať. S vládou aj naďalej plánujeme rokovať o možnostiach rozšírenia a zvýšenia príspevkov,“ povedal pre TREND Martin Hošták, tajomník Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ).
V prípade udržania pracovného miesta štát uhradí firmám až 80 percent mzdových nákladov. Lenže maximálna výška podpory na jedného zamestnanca je 880 eur za mesiac. Pri živnostníkoch sa mesačná výška štátnej podpory pohybuje od 180 do 540 eur. Drobní podnikatelia majú nárok na najnižšiu sumu pri poklese tržieb o 20 percent. Naopak, najviac peňazí dostanú, ak im mesačné tržby klesli až o 80 percent.
„S razantným navýšením súm sa počíta najskôr v roku 2022 potom, ako spustíme systém trvalého kurzarbeitu,“ uviedol M. Krajniak.
Pandémia narobila menej škôd
Analytici ministerstva financií ešte v júni počítali s tohtoročný prepadom ekonomiky o 9,8 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Domáce firmy sa nakoniec dokázali oveľa rýchlejšie spamätať z celosvetového zatvárania ekonomík a nové zákazky pribúdajú rýchlo hlavne v automobilovom priemysle. V septembrovej makroekonomickej prognóze sa preto počíta s miernejším dopadom a v roku 2020 má ekonomika klesnúť o 6,7 percenta HDP.
Optimistické predpovede sa môžu rozplynúť v prípade, že druhá vlna pandémie udrie silnejšie ako tá prvá. O možnom vypnutí ekonomiky – takzvanom lockdowne – už uvažuje britská vláda. V Izraeli v snahe zabrániť šíreniu koronavírusu zaviedli v niektorých mestách zákaz nočného vychádzania. Ľudia sa po uliciach nemôžu pohybovať od siedmej večer do piatej ráno. Zo susedných krajín je momentálne zlá situácia v Českej republike, kde sa čoraz viac začína hovoriť o plošnom zatváraní škôl. Prípadné zvýšenie ekonomických obmedzení v podobe zatvorených obchodov spôsobí ekonomike rovnaké hospodárske škody ako počas prvej vlny pandémie.
