Zabudnuté riziko prudkého rastu minimálnej mzdy. Slovensku hrozia problémy po vzore Grécka

Nie každé zvyšovanie minimálnej mzdy malo pozitívne výsledky. Grécko na začiatku tisícročia výrazne zvyšovalo platy najslabšie platených zamestnancov a pokračovalo v tom aj po vypuknutí finančnej krízy v snahe udržať životnú úroveň obyvateľstva. Situácia sa zmenila až po tom, čo finančné trhy odmietli krajine poskytnúť nové úvery. V rámci ozdravných opatrení minimálna mzda klesala dva roky po sebe a následne bola niekoľko rokov zmrazená. Až v poslednom období začala opäť rásť, avšak jej tohtoročná hodnota 830 eur je stále nižšia ako v roku 2011, keď bola na úrovni 876 eur.

Grécka ekonomika fungujúca na eure automaticky zaručovala prístup k objemným a lacným úverom. Požičané miliardy sa použili na zvyšovanie životnej úrovne obyvateľov. Štát vyplácal dôchodcom trináste a štrnáste penzie, pričom zamestnanci verejného sektora zarábali viac ako tí v súkromnej sfére. To firmám skomplikovalo možnosť získať kvalitnejších pracovníkov. Štát im totiž zaplatil viac. Symbolom neúnosnej sociálnej politiky sa stala letná olympiáda v roku 2004, kedy sa realizovali významné neproduktívne výdavky.

Po období pozitív spoločnej meny sa po globálnej finančnej kríze realizovali jej riziká. V časoch krízy nebolo možné devalvovať euro, čím by sa zlacnili výrobky gréckych fabrík nakupované v cudzej mene a zároveň podporil export. Pokles nákladov bolo možné dosiahnuť jedine internou devalváciou. Tá sa prejavil aj nepopulárnym znížením minimálnej mzdy. Atény počas obdobia hojnosti zabudli, že rast minimálnej mzdy musí sprevádzať zlepšovanie podnikateľského prostredia a podpora inovácií. V opačnom prípade príde v časoch krízy bolestivá korekcia.

Pravdepodobnosť podobného rizikového scenára v súčasnosti rastie aj na Slovensku. Napríklad, minimálna mzda na budúci rok stúpne o 66 eur na 816 eur v hrubom, čo predstavuje najväčší nárast v histórii krajiny.

Slovensko má však svoj špecifický príbeh. Po prepočítaní na obyvateľov sa v domácej ekonomike vyrobí najviac automobilov na svete. Miestny hospodársky rast dlhé roky profituje zo spojenia s Nemeckom. No najväčšia európska ekonomika v poslednom čase balansuje na hrane recesie. Nálada nemeckých podnikateľov sa z mesiaca na mesiac zhoršuje, čo signalizuje aj index Ifo. „Nemecká ekonomika stále viac zápasí s krízou,“ uviedol ekonóm Ifo Klaus Wohlrabe.