Zabudnite na odchod do penzie vo veku 64 rokov. Za pätnásť rokov pribudne 200-tisíc dôchodcov

Slovensko sa nevyhne zásadnej reforme penzijného systému. Otázka neznie, či sa tak stane, ale kedy sa tak stane. V krajnom prípade sa nepopulárna reforma spraví až po tom, ako vláde začnú dochádzať financie na vyplácanie dôchodkov.

Súčasnú vládu môže tešiť, že zasa tak skoro to nebude a kabinet Eduarda Hegera má priestor aj na ignorovanie nepopulárneho zvyšovania veku odchodu do penzie. Aktuálne stále platí, že ľudia pôjdu do penzie po tom, ako sa dožijú 64 rokov, a tento strop sa ženám znižuje za každé jedno vychované dieťa.

Pri súčasných pravidlách sa situácia začne radikálne meniť k horšiemu až po roku 2030. „Kedy sa začne prejavovať odchod väčšieho počtu pracujúcich do dôchodku, vplyv narastajúceho počtu rokov prežitých na dôchodku a znižovanie počtu pracujúcich prichádzajúcich na trh práce,“ povedal pre TREND ekonóm a prodekan Univerzity Mateja Bela Ján Šebo.

Na priblíženie, dnes starobný dôchodok poberá takmer 1,1 milióna Slovákov a do roku 2030 ich počet narastie o približne 100-tisíc penzistov. Potom sa rovnako veľký nárast zopakuje len v priebehu piatich rokov a v roku 2040 bude starobný dôchodok poberať viac ako 1,4 milióna ľudí.

Pandémia zaťala do penzií miliardovú sekeru

Niežeby problémy s financovaním dôchodkov neboli už dnes, ale štát ich bez problémov vyrieši požičaním chýbajúcich peňazí. „Počas krízy prudko stúpol deficit Sociálnej poisťovne a štát v rozpočte musel pre rok 2020 vyčleniť takmer 1,3 miliardy eur na krytie deficitu účtu dôchodkového poistenia. Aj v najbližších troch rokoch vláda na tento účel plánuje použiť takmer miliardu eur každý rok,“ upozornil Peter Goliaš, riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO).

Plánované finančné transfery zvýšia deficit verejných financií a aj verejný dlh. „Momentálne štát dokáže splácať svoj dlh bez problémov, avšak len vďaka mimoriadnym opatreniam Európskej centrálnej banky, ktorá na sekundárnych trhoch nakupuje dlhopisy členských štátov eurozóny a tým stláča úrokové sadzby na nízke úrovne,“ dodáva P. Goliaš.

Investorov dnes veľmi netrápi dlhodobá udržateľnosť verejných financií jednotlivých členov eurozóny. Aj viac rizikové dlhopisy totiž takmer okamžite so ziskom predajú Európskej centrálnej banke (ECB). Lenže umelo vyvolaný dopyt voľne označovaný ako tlačenie peňazí sa raz skončí a potom nastanú časy zvyšovania základnej úrokovej sadzby.