Zabije Sulík s Gröhlingom slovenskú vedu? Oni to popierajú, no akademická obec bije na poplach

Výskum realizovaný slovenskými vedcami z technických vysokých škôl a Slovenskej akadémie vied v domácich priemyselných parkoch sa skončil skôr ako sa začal. Niekoľko rokov pripravované eurofondové projekty totiž dostali nečakanú stopku tesne pred ich spustením. Vyčlenené stovky miliónov eur sa minister školstva Branislav Gröhling (SaS) rozhodol posunúť svojmu straníckemu šéfovi a ministrovi hospodárstva Richardovi Sulíkovi (SaS).

Oficiálnym dôvodom sú obavy z nevyčerpania eurofondov. Neoficiálnym, že s nástupom novej vlády si každý minister pretláča vlastnú predstavu míňania európskych peňazí a pri stanovovaní nových priorít sa príliš nedbá na názory odborníkov.

Výmena neschopných za neschopných?

V otvorenom liste sa proti presunu eurofondov postavili siedmi rektori technických univerzít, Slovenská akadémia vied (SAV) a proti sú aj veľkí slovenskí zamestnávatelia. „Po takmer roku práce novej vlády, ktorá vymenila všetko čo mohla (neschopných i schopných) svojimi (neschopnými i všetkého schopnými), je opovrhovanie vzdelaním, kvalitnou prácou, či rozumom ešte výraznejšie,“ skonštatoval v otvorenom liste vedec a predseda Slovenskej nukleárnej spoločnosti Vladimír Slugeň.

V súčasnej vládnej koalícií sa dokonca pohŕda aj názormi koaličných partnerov, keďže proti presunu eurofondov je aj vicepremiérka Veronika Remišova (Za ľudí). „Ministerstvo školstva toto rozhodnutie urobilo bez konzultácie s dotknutými partnermi a ostatnými príslušnými inštitúciami, ktoré dlhé mesiace projekty pripravovali,“ povedala po skončení rokovaní Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie.

Univerzity prídu o 313 miliónov eur

Ministerstvo školstva na poslednú chvíľu stoplo financovanie vo výzvach Priemysel pre 21. storočie, Digitálne Slovensko a kreatívny priemysel. Vďaka tomu domáce univerzity prídu o podporu vo výške 313 miliónov eur. Navyše podľa nich hrozí krajine aj medzinárodná blamáž, keďže do rozbehnutých projektov boli zapojení aj zahraniční odborníci.

„To najcennejšie, čo takýmito rozhodnutiami strácame, je záujem mnohých ľudí, partnerov, spoločne vytvorených konzorcií a ich vieru, že podpora priemyslu, vedy, výskumu a spoločných inovácií majú na Slovensku význam a podporu,“ konštatuje sa vo vyhlásení SAV a rektorov siedmich technických univerzít.

Nedostatok peňazí spôsobí aj posilnenie odchodu slovenských mozgov do zahraničia. Tam majú totiž mladí vedci istotu, že ich dobré projekty budú fungovať aj po výmene vlády. Neustále rušenie výziev je jedným zo špecifických nedostatkov slovenského čerpania eurofondov.

Z nečakanej zmeny nie sú nadšení ani podnikatelia, ktorí plánovali do zrušených výziev investovať 158 miliónov eur a zvyšných 155 miliónov eur malo prísť priamo z eurofondov. Firmy bez podpory z eurofondov investovať nebudú a slovenské vysoké školy dokopy prídu až o 313 miliónov eur.

Zdroj: Tibor SOMOGYI

Problémy spôsobili podozrenia z korupcie

Pritom ešte v roku 2016 vyzeralo všetko ideálne a slovenská Výskumná agentúra vyhlásila výzvy na podporu výskumno-vývojových centier a dlhodobého strategického výskumu. Hlavným cieľom bolo priamo v domácich priemyselných parkoch vybudovať výskumné centrá. V nich napríklad s vývojom automobilových súčiastok mali súkromný fabrikám pomáhať najlepší doktorandi slovenských technických univerzít.

Lenže v praxi sa peniaze prideľovali aj na polorozpadnuté sklady a univerzity v mnohých prípadoch spolupracovali s pochybnými firmami podozrivými z prepojení na vládnych politikov. V kuloároch sa dokonca klebetilo o vysokých províziách vyplácaných za získanie eurofondov a Brusel podozrenia z masívnej korupcie vyriešil zablokovaním peňazí. Celá kauza nakoniec vyústila do odvolania vtedajšieho ministra školstva Petra Plavčana (SNS) a s jeho odchodom prišlo aj k zrušeniu už rozbehnutých výziev.