Vzájomná deštrukcia eskaluje: Putin sľubuje katastrofickú energetickú krízu a Európa ju už cíti

Text bol aktualizovaný v 10. júla o 18:00

Nemci sa prebudili do nepríjemnej reality. Od pondelka sa kvôli údržbe zastavil tok zemného plynu z Ruska. Vláda sa obáva, že plánovaná 10-dňová odstávka plynovodu Nord Stream I. sa zmení na časovo neobmedzenú. Apel na Kanadu, aby spravila zo sankcií voči Rusku výnimku a Gazpromu urýchlene poslala opravené turbíny, ktorých výpadok mal spôsobiť 60-percentné zníženie toku plynu, sa podaril. Kanadská vláda tak napriek hrozbám Ukrajiny vypočula prosby „priateľov a spojencov“ a zo sankcií vyňala turbínu, ktorú Siemens vyrobil v Toronte, kde ju následne Gazprom poslal na opravu. Teraz bude smerovať späť do Ruska. Všetci veria, že 22. júla sa tok zemného plynu do Nemecka obnoví na sto percent. Počítať s tým sa ale nedá. Francúzsky minister financií Bruno Le Maire v nedeľu povedal, že „Európa sa musí pripraviť na úplné odstavenie ruského plynu“. „Je to najpravdepodobnejší scenár,“ dodal.

Boj o prežitie

Súčasný výpadok zemného plynu v Nemecku spôsobil, že jeden z kľúčových dodávateľov, spoločnosť Uniper, je na pokraji krachu. Tým, že musí nakupovať plyn za drahé spotové ceny, každý deň páli hotovosť 30 miliónov eur. Od vlády požaduje pomoc v objeme deväť miliárd eur, čo je viac ako dvojnásobok jej trhovej hodnoty. „Sme v móde hasenia a potrebujeme zabrániť, aby sa oheň šíril ďalej,“ povedal jej šéf Klaus-Dieter Maubach.

Doteraz spoločnosť získala núdzové financovanie na prežitie v objeme 10 miliárd eur a potrebuje ďalšie. Ak nové prostriedky nezíska, bude musieť čerpať zo svojich zásobníkov, zvýšiť ceny pre spotrebiteľov alebo znížiť ponuku plynu. Či dokonca skrachovať. Nie je to tak dávno, čo minister hospodárstva Robert Habeck varoval pred možnosťou nákazy v energetickom sektore podobnom situácii s Lehman Brothers.

Bankroty systematicky dôležitých energetických firiem nemecká vláda nedovolí. Už teraz na podporu energetického trhu alokovala 30 miliárd eur a s veľkou pravdepodobnosťou je to iba začiatok. Ak Rusko odstaví plyn úplne, štát sa pripravuje na opätovné zrušenie dlhovej brzdy. Medzitým vláda schválila legislatívu na vyvlastnenie energetických spoločností a možnosť navýšiť ceny spotrebiteľom aj počas roka. Tí vyššie ceny začínajú cítiť nepriamo. Hamburg plánuje distribúciu teplej vody iba počas určitých hodín do dňa. Najväčšia nájomná spoločnosť Vonovia zníži nočnú teplotu na 17 stupňov Celzia. Spotrebitelia začnú cítiť vyššie ceny už čoskoro aj na vlastnej koži.

Uniper varuje, že nemecké domácnosti a priemysel by sa mali pripraviť na „enormnú vlnu“ vyšších cien energií, ktoré pocítia začiatkom roka, keď sa do maloobchodných cien prejavia tie veľkoobchodné. Len za minulý týždeň ceny elektrickej energií na rok dopredu vzrástli o 19 percent a v tomto roku sa takmer strojnásobili. Vyskočili pritom na nový historický rekord 345 eur za megawatthodinu. Pri takejto cene je isté, že mnohé priemyselné podniky budú bojovať o prežitie.

Znárodňovanie sa začína

Nie je to iba nemecký Uniper, ktorý bude znárodnený. Už koncom minulého roka britská vláda znárodnila dodávateľa elektrickej energie Bulb. Francúzska vláda počas týždňa oznámila, že plne znárodní gigantického výrobcu elektrickej energie Electricite de France. Ten už dlhšie bojuje s odstavenými reaktormi a výrazne presiahnutými nákladmi na výstavbu ďalších. Emanuel Macron chce po reorganizácii spoločnosti investovať desiatky miliárd eur do výstavby nových jadrových reaktorov.

Doteraz Francúzsko minulo na zvýšené energetické výdaje 25 miliárd eur a sumu plánuje zdvojnásobiť. Taliansko podporilo ceny sumou 40 miliárd eur a Spojené kráľovstvo ešte o čosi väčšou. Doteraz sa výdavky štátov za vyššie ceny energií v Európe šplhajú do stoviek miliárd eur. Z vyšších cien sa stáva nový normál. Ceny zemného plynu na kľúčovej holandskej burze sú 8-násobne vyššie a ceny elektrickej energie v krajine najvýznamnejšieho spotrebiteľa, Nemecka, sú 6-násobne vyššie ako je 5-ročný priemer. Podľa odhadov expertov môžu súčasné problémy pretrvávať dva až tri roky, kým sa podarí priniesť na trh so zemným plynom a elektrickou energiou rovnováhu. Skutočná výzva pre Európu pritom príde až na budúci rok, keď spotrebitelia naplno pocítia vyššie ceny, a kontinent sa zároveň plánovane odpojí od ruských energií.

Katastrofická energetická kríza

Ruský prezident počas týždňa varoval pred katastrofickými následkami pre svetový trh s energiami, pokiaľ západné krajiny uvalia ďalšie sankcie na Moskvu. Vladimír Putin priznal, že sankcie bez debaty poškodzujú ruskú ekonomiku, no západné krajiny si škodia ešte viac. „Ďalšie použitie sankcií by mohlo viesť k ťažkým následkom, dokonca a bez preháňania, katastrofickým následkom pre globálny energetický trh,“ povedal. Ruský prezident narážal na aktivitu americkej vlády, ktorej snahou je zastropovať ceny ropy na ruské predaje na úrovni 40 až 60 dolárov. K problémom s elektrickou energiou a zemným plynom by sa okamžite pridala ropa, ktorej cena môže vystreliť až 4-násobne.

Krajiny G7 sa na stretnutí na konci júna dohodli, že preskúmajú možnosť zavedenia cenových stropov na ruskú ropu. Súčasné sankcie sa totižto minuli účinkom. Podľa slov V. Putina sa energetický trh v krajine stabilizoval. Produkcia ropy v júni narástla na 10,7 milióna barelov denne. Medzitým exportné príjmy krajiny kvôli vysokým cenám a napriek existujúcim sankciám vzrástli za prvých päť mesiacov o osem percent. Spojené štáty chcú preto nájsť taký mechanizmus, aby ruská vláda prišla o rekordné príjmy z predaja ropy a zároveň trh ostal dobre zásobovaný. Stanovenie cenového stropu na ruskú ropu tesne nad úrovňou produkčných nákladov by spôsobilo, že by sa produkcia ropy neznížila, no výrazne by sa znížili príjmy ruskej vlády a aj náklady zahraničných subjektov na jej nákup. Má to však jeden háčik.