Poslanci Slovenskej národnej strany Dagmar Kramplová, Rudolf Huliak, Andrej Danko a Milan Garaj predložili do parlamentu novelu zákona o sociálnom poistení. V ňom naväzujú minimálny dôchodok na priemernú mzdu.

,,Prepojenie výšky minimálneho dôchodku s priemernou mzdou umožňuje, aby dôchodkové dávky flexibilnejšie reagovali na ekonomické zmeny, čím sa zvyšuje ochrana sociálne zraniteľných skupín obyvateľstva. Tento prístup zohľadňuje nielen infláciu, ktorá ovplyvňuje kúpnu silu dôchodcov, ale aj celkový rast životných nákladov," tvrdia poslanci v dôvodovej správe.

O desiatky eur viac

V súčasnosti je minimálny dôchodok daný ako 145 percent životného minima, podmienkou je najmenej 30 rokov dôchodkového poistenia. S každým rokom poistenia minimálna penzia stúpa.

V septembri 2024 je základný minimálny dôchodok vo výške 389,90 eur ( 30 rokov dôchodkového poistenia). Ak by sa použil návrh národniarov, ktorý definuje minimálny dôchodok ako 33 percent z priemernej mzdy spred dvoch rokov, prišlo by k základnej minimálnej penzii na úrovni 430,40 eur. Rozdiel medzi dvomi systémami je výrazný. Pri vyššom počte rokov dôchodkového poistenia by sa ešte viac zvyšoval.

SNS priznáva, že nový model zasiahne do štátneho rozpočtu a môže tiež zvýšiť počet osôb, ktoré sa ocitnú v kategórii poberateľov minimálneho dôchodku. Vplyv na štátny rozpočet národniari nevyčíslili, podľa odhadov to v prvom roku môže byť až 300 miliónov eur.

Analytik: Je to nezmysel

Analytik INESS Radovan Ďurana považuje návrh SNS za nezmysel. Pripomína, že starobné dôchodky sa nezvyšujú o rast priemernej mzdy, ale o úroveň dôchodcovskej inflácie. Takáto valorizácia garantuje, že kúpna sila dôchodcov ostane zachovaná, a zároveň to brzdí rast výdavkov na dôchodky.

,,Dlhodobo, na Slovensku rastie priemerná mzda rýchlejšie ako inflácia. To znamená, že ak by sa minimálny dôchodok každoročne zvyšoval o rast priemernej mzdy, neustále by rástol počet jeho poberateľov. V každom roku by teda ‚vznikli‘ nové sociálne prípady dôchodcov, ktorých valorizovaný dôchodok by bol nižší ako nová hranica minimálneho dôchodku," povedal Ďurana.

Okrem toho, že by rástol počet poberateľov minimálneho dôchodku, jeho hodnota by sa približovala k priemernému starobnému dôchodku. To by na jednej strane znamenalo stúpajúce náklady štátneho rozpočtu na dotovanie minimálnych dôchodkov.

Na druhej strane by bol takýto model demotivačný. Ľudia s priemernou mzdou a ľudia, ktorí by nezarobili ani štvrtinu priemernej mzdy by mali takmer rovnaký dôchodok. Čiže človek, ktorý prispieval do sociálneho systému približne trojnásobne viac ako iný, by bol na tom v penzii rovnako.

R. Ďurana zdôrazňuje, že problém je už v samotnom minimálnom dôchodku. ,,Ten je priznaný v rovnakej výške človeku, ktorý odpracoval 30 rokov na polovičný ako aj na celý úväzok. V skutočnosti na minimálny dôchodok nastáva nárok aj keď človek celý život robil na štvrtinový úväzok a poberal necelú polovicu minimálnej mzdy," uzavrel.

Čo na to koaliční partneri?

Na to, aby boli národniari v parlamente úspešní, potrebujú podporu koaličných partnerov. A tá je nateraz nejasná. SNS svojou iniciatívou obišla koaličnú radu, čo znervóznilo najmä stranu Hlas. Navyše SNS sa snaží mútiť vodu v rezorte sociálnych vecí, ktorý vedie Erik Tomáš z Hlasu. ,,Náš klub ešte o návrhoch SNS nerokoval," uviedol poslanec Hlasu Samuel Migaľ. Dodal, že platí jedna zásada: ,,Všetky zákony by mali prejsť koaličnou radou. Takáto je dohoda v koalícii a my si dohody ctíme".

Líder SNS Andrej Danko ale nič nenecháva na náhodu. Schválenie Tomášovho zákona o minimálnej mzde podmienil podporou modelu minimálnych dôchodkov. Minister práce tvrdí, že nepristúpi na hru dávania si podmienok. Debatu o návrhu SNS chce viesť na koaličnej úrovni, čiže za zatvorenými dverami. Zvýšenie minimálnych penzií nehrá do karát ani rezortu financií. Minister Ladislav Kamenický zo Smeru hľadá každé euro, aby zostavil konsolidačný balíček.