Vyšších daní sa treba báť viac ako drahých energií. Matovič plánuje už o rok rozhádzať miliardy

Menšinová vláda navrhuje tvrdo zakročiť voči recesii. Prichádzajúci ekonomický pokles plánuje odvrátiť astronomickými výdavkami. V predstavenom návrhu rozpočtu na roku 2023 sa počíta s deficitom 6,44 percenta HDP. Vyjadrené v peniazoch to je vyše 8,3 miliardy eur.

Práve obrovská sekera podľa prepočtov ministerstva financií udrží slovenské hospodárstvo aj budúci rok v miernom pluse. Konkrétne najnovšia makroekonomická prognóza počíta s rastom ekonomického výkonu o 0,6 percenta HDP. Daňou za to budú obrovské výdavky 35 miliárd eur, ktoré len z časti pokryjú príjmy 26,7 miliardy eur. Výsledkom by bol bude spomínaný osemmiliardový deficit.

Z pohľadu ekonomickej teórie je prístup slovenskej vlády správny. Štát musí investovať práve v čase hroziacej recesie. V opačnom prípade hrozí vlna bankrotov súkromných firiem, rast nezamestnanosti a prudký pád životnej úrovne. Najmä zánik desaťtisícov pracovných miest dokáže napáchať obrovské škody. V štátnej pokladnici sa prejavia klesajúcimi príjmami z poplatkov, odvodov a daní.

Svoje o tom vedia Gréci. Práve tí po vypuknutí finančnej krízy prežili drakonické šetrenie. Napriek tomu mala vlani krajina verejný dlh193,3 percenta HDP, hoci v roku 2009 bol len 126,7 percenta HDP. Tvrdé škrty paradoxne prispeli k prudkému rastu verejného dlhu po prepočítaní na hrubý domáci produkt.

Slovenský rozpočet je posledné roky známy vysokými výdavkami. Napriek tomu verejný dlh postupne klesá. Konkrétne v roku 2021 bol na úrovni 62,2 percenta HDP, tento rok klesne na 59,4 percenta HDP a v roku 2023 pod 58 percent HDP. Vysoké výdavky v ťažkých časoch naozaj môžu prispieť k znižovaniu zadlženia krajiny po prepočítaní na hrubý domáci produkt.

Problém menom Matovič

„Deficit verejnej správy obsahuje rezervu na kompenzačné opatrenia súvisiace s rastom cien energií, ktorá bola zahrnutá do rozpočtu pre rok 2023 v sume 3,4 miliardy eur,“ konštatuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Ide o sumu zodpovedajúcu približne tretine výdavkov štátneho rozpočtu bez započítania eurofondov. „Chýbajú však údaje o účele použitie rezervy,“ dodáva Rada. Inými slovami, minister financií môže obrovské peniaze minúť ako sa mu zachce.

Pri pohľade na minulé kroky Igora Matoviča ide o obrovské riziko. Plošné testovanie nespomalilo šírenie covidu, očkovacia lotéria bola viac šou ako reálna pomoc. Sporný je aj prínos vyplatenia 300-eurovej odmeny dôchodcom za tretiu dávku vakcíny. Všetky tieto kontroverzné riešenia bez konzultácie s odborníkmi presadil I. Matovič.

Rovnaký prístup je možné očakávať aj v čase energetickej krízy. Namiesto adresnej pomoci najviac zasiahnutým skupinám obyvateľov sa peniaze plošne rozhádžu všetkým. V prípade firiem zasa peniaze nemusia tiecť na základe prínosu pre ekonomiku, ale osobných sympatií I. Matoviča. Navyše parlamentné voľby budú najneskôr na jar 2024. V prípade pádu menšinovej vlády aj skôr. Finančná rezerva sa tak až príliš ľahko môže zmeniť na nástroj slúžiaci na podplácanie voličov.

Nečakane vysoké úroky

Neefektívne rozhadzovanie peňazí je obrovský problém. Požičané finančné zdroje raz treba vrátiť aj s úrokmi. Práve neochota šetriť stojí za problémami s poslednou emisiou 10-ročných štátnych dlhopisov. Slovenské cenné papiere v hodnote miliardy eur investori nakupovali za priemerný ročný výnos štyri percentá. Ešte pred pár mesiacmi im pritom stačila investorom polovičná sadzba. Prudký rast spôsobilo zvyšovanie základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ale aj neschopnosťou vlády zodpovedne spravovať verejne financie. Úroky síce rastú všetkým, ale zodpovedne hospodáriaci Nemci majú o tretinu nižšie sadzby. Slovensko sa nebezpečne začína približovať problémovému Taliansku.

Prepálené výdavky