Vyšší osobitný odvod sťaží fungovanie finančných spoločností a obráti sa proti ich klientom

Slovenské verejné financie z dlhodobého pohľadu smerujú do bankrotu. Dôvodom sú príliš vysoké výdavky štátu v porovnaní s príjmami. Problém s nedostatkom eur nezodpovední slovenskí politici každý rok „vyriešia“ zvýšením dlhov všetkých obyvateľov. Analytikmi odhadovaná výška tohtoročného deficitu má byť okolo úrovne šiestich percent hrubého domáceho produktu.

Okrem zadlžovania budúcich generácií je medzi poslancami populárne ešte jedno riešenie. Zvyšovanie daní ziskovým spoločnostiam. Už na júnovej schôdzi sa má rozhodnúť o mimoriadnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach. Prípadné schválenie novely zákona prinesie bežným ľuďom zdražovanie finančných služieb. Súkromné spoločnosti totiž vyššie dane automaticky premietnu do cien svojich produktov. Nie je však vylúčené, že poslanci tretie čítanie opäť posunú a definitívne rozhodnutie príde až po septembrových voľbách.

Osobitný odvod

V súčasnosti platia mimoriadny odvod poisťovne, energetické či farmaceutické spoločnosti. Zákonom stanovená sadzba je vo výške 0,363 percenta minuloročného zisku pred zdanením. V rámci novely zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach navrhujú poslanci zvýšenie sadzby na rovné jedno percento. Jednopercentný odvod sa bude platiť mesačne a sprísnenie zákona oberie firmy až o dvanásť percent zisku.

Vážna slabina

V spoločnom stanovisku Asociácie leasingových spoločností Slovenskej republiky (ALS SR), Asociácie finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov (AFISP), Asociácie obchodníkov s cennými papiermi (AOCP) a Slovenskej asociácie sprostredkovateľov v poisťovníctve (SASP) sa uvádza, že navrhované zvýšenie daní nezasiahne všetky subjekty pôsobiace na domácom trhu. Mimoriadny odvod nemusia platiť firmy so sídlom v inom členskom štáte Európskej únie.