Vysoké školy čakajú na záchranu. Pomôcť má zmena financovania a dôraz na uplatnenie študentov

Na kritický stav financovania vysokých škôl pred začiatkom akademického roka upozornila Slovenská rektorská konferencia (SRK), keď vyhlásila, že vysoké školy sú pred kolapsom. V septembri preto vyzvala vládu a ministerstvo školstva na splnenie požiadaviek. Čakalo sa na nového ministra školstva, no ani po najnovších stretnutiach, kríza na vysokých školách zďaleka nie je zažehnaná.

SRK aj po októbrovom stretnutí s ministrom Jánom Horeckým uviedla, že požiadavky boli splnené len čiastočne, a preto je pripravená na všetky formy protestu. Naďalej pripomína, že poddimenzované financovanie vysokých škôl je dlhodobý problém, na ktorý sa nabaľujú ďalšie a nové výzvy, ktorým školstvo čelí v tejto dobe, vrátane energetickej krízy. Upozornila, že nebola zohľadnená požiadavka na úpravu rozpočtu pre rok 2023 pre vysoké školy o 72 miliónov eur, a že návrh rozpočtu ponecháva len sumu 27 miliónov eur s podmienkou viazanosti. Podľa rektorskej konferencie by však mali byť tieto financie vysokým školám poskytnuté bez viazanosti. Žiadajú tiež dofinancovať národné a európske projekty vo forme účelových dotácií. Rektori vysokých škôl tiež kritizujú návrh na prepustenie ďalších viac ako dvetisíc zamestnancov vysokých škôl a ďalšie prepúšťanie kategoricky odmietajú.

Návrhy riešení

Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Róbert Chovanculiak je k niektorým požiadavkám vysokých škôl kritický. Pre TREND uviedol: „Nepovažujem za správne prikývnuť na každú požiadavku vysokých škôl na navýšenie zdrojov, bez toho aby došlo k nejakej konsolidácii. K nej by mohol pomôcť práve zmenený systém financovania, kedy by slabšie školy, ktoré produkujú neuplatniteľných absolventov, boli finančne penalizované.“

Upozorňuje tiež, že výdavky na jedného študenta sa v uplynulých rokoch strojnásobili.