Vysoké ceny potravín podnecujú tvorivosť politikov. Nájsť správny recept sa nedarí

S  návrhmi politikov, ako riešiť vysoké ceny potravín, sa v poslednom období roztrhlo vrece. Objavujú sa rôzne nápady. Napríklad snaha obmedziť obchodnú prirážku reťazcov, zverejniť skutočné nákupné ceny potravín, znížiť daň z pridanej hodnoty, poskytovať štátnu dotáciu pre producentov potravín, alebo kreditné karty pre chudobných. Nie všetky návrhy nachádzajú politickú podporu a je otázne, či sa v Národnej rade SR podarí niečo na poslednú chvíľu presadiť.

Štatistiky hovoria jasne. Potraviny ukrajujú z nákladov domácností približne pätinu celkových spotrebných výdavkov. Medziročné zdražovanie v marci podľa dát Štatistického úradu SR v oblasti potravín a nealkoholických nápojov predstavovalo 28,2 percenta.  Zákazníci v obchodoch platili výrazne viac v podstate za všetky kategórie potravín. Ak v marci 2022 dal zákazník za nákup potravín 100 eur, v marci 2023 to bolo za taký istý nákup vyše 128 eur.

Kritizované zastropovanie cien

Napriek vyššej úrovni cien bežne vidno, ako ľudia z predajní odchádzajú s plnými nákupnými vozíkmi. Analytik obchodu a spolumajiteľ agentúry pre prieskum trhu T.E.R.N.O. Ľubomír Drahovský má vysvetlenie. „Na Slovensku sú veľmi veľké regionálne rozdiely, čo sa týka príjmov jednotlivcov a domácností. Keď vezmete do úvahy vyššiu nezamestnanosť v regiónoch a príjmy, odráža sa to aj v rôznej kúpyschopnosti ľudí, čo prirodzene vidieť aj na obsahu nákupov,“ hovorí.

Návrh obchodných reťazcov na tri mesiace zastropovať 400 druhov potravín možno našiel inšpiráciu vo Francúzsku, kde zaviedli cenový strop na rovnakom princípe. Touto aktivitou reťazcov i štátu, ktorý ju odobril, Ľ. Drahovský nadšený nie je a poukazuje na to, že prišla v predvolebnom období.

„To znamená, že každá politická strana sa priživuje na informáciách, či potraviny zlacneli alebo nie a čo treba preto urobiť. Myslím si, že o teórii obchodu a riadení maloobchodných prevádzok vedia politici, tak ako bežní spotrebitelia, pomerne málo. Je zvykom politikov hovoriť ‚všetko robíme pre ľudíʻ. Majú však pomáhať nie všetkým, ale adresne tým najchudobnejším,“ dodáva analytik.

Nižšia DPH zlacnenie neprináša

Čoraz častejšie zaznievajú aj hlasy politikov, ktorí by privítali pri potravinách nižšiu daň z pridanej hodnoty. Podľa Ľ. Drahovského je to v predvolebnom období prirodzené. „Téma DPH je večnou témou aj na Slovensku. Výdavky Slovákov v uplynulých mesiacoch pre infláciu rástli, no ich príjmy vo väčšine prípadov nie, čiže musia siahať po úsporách. Vývoj tejto situácie bude zaujímavé sledovať,“ komentuje.

Ani zníženie DPH nemusí priniesť žiadaný výsledok. V reštauračných a stravovacích službách sa od 1. januára 2023 znížila jej sadzba z 20 na 10 percent. Efekt je pochybný. Partnerka v poradenskej spoločnosti Grant Thornton Silvia Hallová to hodnotí ako nesystémový výdavok štátu.