Východoeurópske štáty kraľujú rastu cien nehnuteľností. Slovensko výrazne zaostáva

Ceny nehnuteľností po celom svete mali prudko klesnúť. Aspoň tak hovorili ekonomické modely, ktoré brali do úvahy vzťah medzi úrokovými sadzbami a cenami nehnuteľností.

Úroky vzrástli o viac ako štyri percentuálne body a podľa akademickej literatúry mali reality stratiť 30 až 50 percent nominálnej hodnoty. V skutočnosti však vyššie náklady na hypotéky priniesli iba menšiu korekciu cien, najviac v Kanade, Nemecku či na Novom Zélande.

Trh s nehnuteľnosťami sa ukázal ako robustný. Pokles sa v posledných mesiacoch nielen zastavil, ale začal obracať. Pohľad na dáta z celého sveta ukazuje, že ide o všeobecný fenomén. Odhliadnuc od Číny, globálne ceny narástli za posledný rok o 3,1 percenta, ukazujú dáta Absolute Strategy Research.

Východná Európa je realitným kráľom

V piatok Eurostat zverejnil dáta vývoja cien nehnuteľností v Európskej únii. Prekvapení bolo mnoho. Čo sa týka krajín eurozóny, pokles cien sa zmierňuje, keď za posledný rok ceny klesli iba o 0,4 percenta.

K negatívnemu číslu prispelo aj Slovensko, kde sú nehnuteľnosti stále o tri percentá lacnejšie ako pred rokom. Krajina zaznamenala štvrtý najvyšší pokles cien z EÚ. Ešte negatívnejšiu situáciu zažívajú najväčšie európske ekonomiky – Nemecko a Francúzsko.

Naopak, pozitívny vývoj registrujú východoeurópski členovia eurozóny ako Litva alebo Chorvátsko, kde ceny realít vzrástli za posledný rok o viac ako deväť percent.

No najpozitívnejšia nálada je v iných východoeurópskych krajinách EÚ. U nich sa opäť prudko roztočil rast cien nehnuteľností. Za posledný rok vzrástli v Bulharsku o 16 percent a v Poľsku až o 18 percent. Tieto dve krajiny sa dvojciferným rastom stali absolútnymi lídrami európskeho rebríčka.

Na prvý pohľad to znie paradoxne, no Poľsko má najvyššie hypotekárne úrokové sadzby z krajín EÚ. S priemernou úrovňou nad siedmimi percentami ide o dvakrát vyššie úroky v porovnaní s krajinami eurozóny. No kým na Slovensku a v mnohých iných krajinách vyššie úroky radikálne okresali záujem o hypotéky, v Poľsku sa udial pravý opak.

Hlavným dôvodom sú subvencie štátu na úrovni päť miliárd eur. Bývalá poľská vláda minulý rok pred voľbami sľúbila strop na hypotekárne sadzby na úrovni dvoch percent a ani nová vláda sa príliš neponáhľa situáciu zmeniť. Následkom je takmer 20-percentný rast cien domov a bytov.

Ešte pred piatimi rokmi bola priemerná cena 70-metrového bytu vo Varšave v prepočte 150-tisíc eur. Momentálne je už 260-tisíc. Poľsko sa zaradilo medzi pár vybraných európskych krajín, kde sa ceny rezidenčných nehnuteľností za poslednú dekádu zdvojnásobili.

Hypotekárne úrokové sadzby nižšie ako v eurozóne má aj Bulharsko, a to bez štátnej pomoci. Očakávania skorého vstupu krajiny do eurozóny prispeli k vysokému záujmu o nákupy bytov, ktoré sú stále na európske pomery extrémne lacné. Je tu však aj jeden ďalší kľúčový faktor, ktorý pomohol rastu cien nielen v Poľsku a Bulharsku, ale celej východnej Európe.