Nie všetko sa dá vyriešiť ekonomickými stimulmi

Svet politiky funguje pomerne banálne. Politik identifikuje problém, ktorého riešenie predostrie verejnosti a začne ho riešiť. Pri jeho riešení však vytvorí ďalší problém, ktorého riešenie si vyžaduje ďalšie politické kroky. Naštartuje sa tak špirála akcie a reakcie, často s množstvom nepredvídateľných politických chýb.

V nedeľu Banka pre medzinárodné platby prišla s pravidelným ročným reportom, ktorý priniesol prekvapujúcu dávku úprimnosti a reality do politického života nielen vládnych politikov, ale najmä centrálnych bankárov.

Banka pre medzinárodné platby (BIS) sa často označuje ako banka centrálnych bánk, pretože zabezpečuje medzi nimi zúčtovanie. Rovnako dôležitá je však jej funkcia analytická, keď na rozdiel od politikov môže pomenovať veci tak, ako sú.

Za krízu môžu vlády aj centrálne banky

Pomerne unikátna kombinácia vysokej inflácie a rozsiahlej finančnej zraniteľnosti nie je bleskom z jasného neba. Pandémia a v menšej miere aj vojna na Ukrajine zohrali dôležitú úlohu pri nedávnom vzplanutí inflácie. Ale hlavné príčiny súčasných problémov siahajú oveľa hlbšie. Koniec koncov, dlhy a finančné krehkosti sa neobjavia zo dňa na deň; časom pomaly rastú.

Je celkom bežné, že po sprísnení menovej politiky sa objaví bankový stres – až v pätine prípadov do troch rokov po prvom zvýšení. Výskyt značne stúpa, keď sú počiatočné úrovne dlhu vysoké, ceny nehnuteľností sú zvýšené alebo je nárast inflácie silnejší. Aktuálna epizóda spĺňa všetky políčka.

Úverové problémy ešte len prídu. Oneskorenie môže byť dosť dlhé, no potom sa opäť otestuje odolnosť finančného systému. Jednoduché simulácie naznačujú, že v scenári úrokových sadzieb implikovaných trhom by boli úverové straty v súlade s historickými priemermi. Ale boli by rádovo podobného rozsahu ako počas veľkej finančnej krízy, pokiaľ budú úroky vyššie po dlhú dobu.

Rizikom sú banky aj nebankové inštitúcie. Napriek avizovanému zdraviu bankového sektora, zraniteľnosti ostávajú, čo odzrkadľuje aj nízky pomer trhovej a účtovnej hodnoty bánk.

Pri existujúcich problémoch by mali pomáhať vlády, ale tie tiež môžu spôsobiť finančnú nestabilitu alebo zlyhať v tom, že nebudú správne fungovať ako účinná poistka finančného sektora. Centrálne banky môžu poskytnúť likviditu, ale len štát môže podporiť solventnosť. Okrem toho bonita štátu závisí od zdravia finančného sektora. V skutočnosti bankové krízy zvyčajne spôsobili prudký nárast verejného dlhu v pomere k HDP.

Dlhodobé projekcie trajektórií verejného dlhu sú znepokojujúce, dokonca aj pri priaznivých úrokových sadzbách a konfiguráciách rastu. Znamená to, že zo záchrancu sa môže stať problém. Prioritou fiškálnej politiky je preto konsolidácia. Konsolidácia by navyše poskytla rozhodujúcu podporu v boji proti súčasnej inflácii.