Všetko zlé je na niečo dobré. Banková kríza prinesie ľuďom dva benefity

Problémy bankových domov určite nie sú pozitívnou správou. Situácia sa totiž na prvý pohľad podobá na obdobie trvajúce od leta 2007 do leta 2008, keď postupne viac a viac bánk potrebovalo pomoc. V reakcii na to centrálna banka poskytovala pomoc s dodávkami likvidity, banky sa spájali a skupovali navzájom. Nakoniec to nepomohlo a problémy sa prevalili.

Obľúbené klišé používané medzi ekonómami a finančníkmi znie, že „tentokrát to bude iné“. V roku 2009 dokonca vyšla aj kniha s rovnomenným názvom. Zatiaľ však skutočne platí, že problémy bánk sú diametrálne odlišné od tých, ktorým čelili pred pätnástimi rokmi.

Banky nie sú priveľké ani priveľmi zložité a komplexné, straty nepochádzajú z neprehľadných derivátov a problém nie je ani v kvalite úverov, ktoré banky poskytli.

Okrem toho, po poslednej finančnej kríze sa sprísnili regulatórne požiadavky na kapitálovú primeranosť a likviditu bánk. Teraz sa aspoň ukáže, či budú fungovať počas krízy. Zaručené nie je nič a iba hlupák by povedal, že situácia sa určite nebude zhoršovať. Nateraz je stabilizovaná.

Benzín zlacnie, inflácia spomalí

Zatiaľ čo vývoj napätia v bankovom sektore sa nedá predvídať, existujú benefity, ktoré takmer isté sú. Začnime tým zjavnejším. Napätie na finančnom trhu spôsobilo prepad ceny rizikových aktív. Mnohí iste sledovali padajúce ceny akcií. Ropa však klesla viac.

Zatiaľ čo americký index S&P 500 od začiatku marca vymazal takmer všetky svoje zisky a európsky index Eurostoxx 50 je v strate viac ako dve percentá, cena ropy klesla o viac ako sedem percent.

K tomuto poklesu treba pripočítať rast eura, pretože čím silnejšie euro je, tým menej platí Európa za import ropy. Euro voči doláru posilnilo o viac ako tri percentá. Lacnejšia ropa a silnejšie euro znamenajú lacnejšie palivá na pumpách.

Ak by niekomu nestačili zľavy na pumpách, dobrou správou by malo byť aj to, že tlak na banky by mal znamenať menej úverov v ekonomike, a to by malo spomaliť aj rast cien. Pripustil to aj guvernér americkej centrálnej banky (Fed) Jerome Powell.

Malo by sa to diať bez toho, aby boli potrebné ešte výrazne vyššie sadzby. Úvery by tak nemali zdražieť, len budú menej dostupné. Možné ďalšie spomalenie inflácie sa však ráta len ako potenciálny benefit. Tá druhá dobrá správa leží niekde inde.

Banky zaknihovali v rokoch 2021 a 2022 obrovské zisky, pretože ich príjem z úrokovej marže výrazne narástol. Inak povedané, zatiaľ čo na depozitoch platili nulu, za úvery si účtovali čoraz viac. Toto sa teraz veľmi pravdepodobne zmení. Nie, úvery lacnejšie nebudú.

Koniec nulových úrokov na účte