Vojenské výdavky vzrastú. Kto bude na nich profitovať?

Viesť vojnu je nákladný biznis. Napríklad americké invázie na Blízkom východe od roku 2001 stáli daňových poplatníkov takmer sedem biliónov dolárov. Ide o sumu odpovedajúcu tretine aktuálneho HDP Spojených štátov amerických. Misie v Iraku, Afganistane, Pakistane a Sýrii, boli drahé, no stále hlboko zaostávajú za vojenskými výdavkami krajín vynaložených v prípade totálnej vojny. V druhej svetovej vojne vojenský rozpočet veľmocí predstavoval 40 až 50 percent ich HDP a často až 70 percent ich vládnych výdajov. Navyše vojenské výdavky po vojne klesali iba pozvoľne. Ešte v 50. rokoch minulého storočia dosahovali úroveň zhruba 10 percent HDP veľmocí. Až v druhej dekáde nového storočia poklesli k úrovni dvoch percent HDP. Klesajúci trend vojenských výdavkov z posledných siedmych dekád však útokom ruských vojsk na Ukrajinu skončil.

Európa zbrojí

Výdavky na obranu začnú opäť prudko rásť. Východná Európa čelí priamej blízkosti Ruska, ktorú budú okolité krajiny od ukrajinskej invázie považovať za vysokú bezpečnostnú hrozbu. Záujmom NATO a východoeurópskych krajín bude výrazne posilniť svoju východnú hranicu pre prípad možnej ruskej invázie. Už v roku 2020 pobaltské krajiny Litva a Lotyšsko dávali na zbrojenie viac ako požadované dve percentá svojho HDP. Táto suma bude s veľkou pravdepodobnosťou ďalej rásť. Rovnako sa k výdavkom na zbrojenie postavia aj ostatné európske krajiny, u ktorých bude čoraz viac rezonovať myšlienka spoločnej armády. Brusel už mesiace pracuje na novej obrannej stratégii, ktorú nazval Strategický kompas. Cieľom je posilniť spoločnú obranu, vytvoriť mobilnú európsku silu, investovať do priemyselných kapacít či vytvoriť spoločnú obranu proti kybernetickým útokom. Tieto snahy sa ruskou inváziou výrazne urýchlia.

A čím dlhší a krvavejší ukrajinský konflikt bude, tým viac vzrastie potreba investovať do zbrojenia. Rusko do svojich vojenských kapacít v roku 2020 alokovalo 4,3 percenta HDP. Západoeurópske krajiny, aj keď väčšina z nich neplní záväzok NATO ohľadom dvojpercentných výdavkov, v posledných rokoch pomerne slušne zbrojili. Podľa výpočtov štokholmského inštitútu SIPRI v rokoch 2017-2021 narástli importy zbraní európskych krajín o 19 percent v porovnaní s predchádzajúcimi piatimi rokmi. Najväčším nákupcom bolo Spojené kráľovstvo, Holandsko a Nórsko. Po ohlásení masívnych výdavkov po začiatku vojny na Ukrajine ich predbehne Nemecko. Ale pripoja sa k nim aj ďalšie štáty, ktoré zadali veľké objednávky najmä amerických stíhacích lietadiel, čo sa prejaví zvýšenými výdavkami aj v ďalších rokoch.

Amerika predáva

Pozíciu najväčšieho exportéra zbraní na svete si posilnili Spojené štáty, ktorých export v rokoch 2017 až 2021 vzrástol o oproti predchádzajúcim piatim rokom o 14 percent. Na celkovom globálnom predaji zbraní ich podiel vzrástol z 32 percent na 39 percent. Zaznamenal tak viac ako dvojnásobné hodnoty oproti druhému najväčšiemu exportérovi, Rusku. Tretím najväčším exportérom na svete je Francúzsko s 11-percentným podielom nasledovné Čínou a Nemeckom.

Vzhľadom na pozíciu Spojených štátov ako najväčšieho exportéra a spotrebiteľa zbraní zároveň nie je prekvapujúce, že najväčšie firmy pôsobiace v zbrojnom priemysle pochádzajú zo Spojených štátov. Skutočne, podľa rebríčka SIPRI patrí top päť pozícií na svete spoločnostiam Lockheed Martin, Raytheon Technologies, Boeing, Northrop Grumman a General Dynamics. Aj keď nepôsobia výhradne iba v zbrojnom priemysle, väčšinu svojich príjmov, v objemoch desiatok miliárd dolárov ročne, dosahujú práve z predaja vojenskej techniky. A tá nie je lacná.

Ako drahé sú zbrane