Vlády vedené OĽaNO zavesili každému Slovákovi na krk nový dlh vo výške skoro 3 500 eur

Hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti prebralo moc v štátne na jar 2020. V tom čase verejný dlh krajiny vo finančnom vyjadrení dosahoval približne 46,4 miliardy eur. Po prepočítaní na obyvateľstvo pripadal na každého jedného Slováka záväzok 8 547 eur. Podľa posledných údajov za prvý kvartál 2023 má slovenský verejný dlh hodnotu 65,3 miliardy eur. Po prepočítaní na jedného Slováka dosiahol 12 039 eur. Je teda vyšší o 3 492 eur, teda skoro o 41 percent.

„Nekradneme, preto môžeme pomáhať,“ tvrdí líder Obyčajných ľudí Igor Matovič. V realite sa silnejší sociálny štát financuje najmä vďaka prudkému zvýšeniu verejného dlhu. Toto tvrdenie platí aj po zohľadnení finančnej rezervy štátu. Jej presná výška je neverejná informácia a odhadom môže ísť okolo 10 miliárd eur. Vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera v lepšom prípade zdvihli zadlženie krajiny za tri roky o 8,9 miliardy eur a v horšom až o 18,9 miliardy eur.

Za zlý vývoj verejných financií môže najmä OĽaNO. Práve táto strana získala na základe vyhraných volieb dve najvýznamnejšie funkcie – premiéra a ministra financií. Len v úplnom závere sa pre neustále koaličné spory dostala k moci na pár mesiacov úradnícka vláda Ľudovíta Ódora.

Prejedené peniaze

Verejný dlh sa zvykne zobrazovať v pomere k ekonomickému výkonu krajiny. Astronomický nárast výdavkov môže mať zmysel v prípade naštartovania ekonomického rastu. Prípadne po zrealizovaní nevyhnutých investícií do školstva, cestnej infraštruktúry či zdravotníctva. Lenže ani jedna zo spomínaných možností nie je slovenský prípad. Za prudký rast verejného dlhu môžu najmä rastúce výdavky na penzie a rodinnú politiku. Takéto investície sa zvyknú označovať aj ako „prejedené peniaze“, keďže minuté miliardy eur neprinesú viac lepšie platených pracovných miest a z dlhodobého pohľadu spôsobia zvyšovanie daní.

Zodpovedne hospodária len Poliaci

Posledné tri roky boli extrémne ťažké pre celý svet. Ten v krátkom období čelil jednej kríze za druhou. Počas náročného obdobia zle hospodárili viaceré európske krajiny. Od prvého kvartálu 2020 do prvého kvartálu 2023 stúpol slovenský verejný dlh zo 49,0 percenta HDP na 57,9 percenta HDP. Nárast o 8,9 percentuálneho bodu je siedmy najvyšší v Európskej únii.

Najviac, o 12,1 percentuálneho bodu na 44,5 percenta HDP, narástol v Českej republike. Keďže rástol z relatívne malej úrovne, česká vláda si môže dovoliť ešte pár rokov rozhadzovať peniaze. Napriek tomu aktuálne rokuje o konsolidačnom balíčku. Zo susedných krajín horšie ako slovenská hospodárila maďarská vláda. Práve v tomto štáte verejný dlh vzrástol o 9,4 percentuálneho bodu na 74,9 percenta. Budapešť je najhorúcejším kandidátom na bankrot v regióne Vyšehradskej štvorky. Zodpovedne sa snažilo gazdovať jedine Poľsko, kde sa verejný dlh zväčšil iba o 0,5 percentuálneho bodu na 48,1 percenta HDP.

Grékom ide karta